Publikované

VEĽKÝ PIATOK

ZA ĽUDÍ ZNÁŠAJÚCICH NÁSILIE

1 Nato vzal Pilát Ježiša a dal ho zbičovať. 2 Vojaci uplietli z tŕnia korunu a položili ju Ježišovi na hlavu, obliekli ho do purpurového plášťa, 3 prichádzali k nemu a hovorili: „Buď pozdravený, kráľ Židov!“ A bili ho po tvári. 4 Potom Pilát znova vyšiel a povedal im: „Pozrite, vediem vám ho von, aby ste spoznali, že na ňom nenachádzam nijakú vinu.“ 5 Tu vyšiel Ježiš von s tŕňovou korunou a v purpurovom plášti. Pilát im povedal: „Hľa, človek!“ 6 Len čo ho veľkňazi a ich sluhovia zazreli, kričali: „Ukrižuj! Ukrižuj!“ Pilát im povedal: „Vezmite si ho a vy ho ukrižujte! Lebo ja na ňom nenachádzam vinu.“ 7 Židia mu odpovedali: „My máme zákon a podľa toho zákona musí zomrieť, lebo sa vydával za Božieho Syna.“ 8 Keď to Pilát počul, ešte viac sa vyľakal. 9 Znova vošiel do vládnej budovy a povedal Ježišovi: „Odkiaľ si?“ Ale Ježiš mu neodpovedal.
10 Pilát mu povedal: „Ty sa so mnou nerozprávaš? Neuvedomuješ si, že mám moc prepustiť ťa a mám moc ťa aj ukrižovať?“ 11 Ježiš mu odpovedal: „Nemal by si nado mnou nijakú moc, keby ti to nebolo dané zhora. Preto ten, kto ma vydal tebe, má väčší hriech.“ 12 Od tej chvíle sa Pilát usiloval prepustiť ho, ale Židia kričali: „Ak tohto prepustíš, nie si cisárov priateľ. Lebo každý, kto sa robí kráľom, protiví sa cisárovi.“
13 Keď teda Pilát počul tieto slová, vyviedol Ježiša von, posadil sa na súdny stolec, na miesto nazývané Litostrótos, po hebrejsky Gabbata. 14 Bol prípravný deň pred Veľkou nocou a bolo okolo šiestej hodiny. Tu prehovoril k Židom: „Hľa, váš kráľ!“ 15 Nato oni začali kričať: „Preč s ním, preč s ním! Ukrižuj ho!“ Pilát im povedal: „Vášho kráľa mám ukrižovať?“ Veľkňazi odpovedali: „Nemáme kráľa, iba cisára!“ 16 Vtedy im ho teda vydal, aby ho ukrižovali.Prevzali teda Ježiša. 17 Niesol si kríž a šiel na miesto nazývané Lebka, po hebrejsky Golgota. 18 Tam ho ukrižovali a spolu s ním aj iných dvoch, z jednej i z druhej strany, a Ježiša uprostred. 19 Pilát napísal aj nápis a dal ho zavesiť na kríž. Bolo tam napísané: „Ježiš Nazaretský, kráľ Židov.“ 20 Tento nápis čítalo mnoho Židov, lebo miesto, kde Ježiša ukrižovali, bolo blízko mesta. Bol napísaný po hebrejsky, po latinsky a po grécky. 21 Židovskí veľkňazi hovorili Pilátovi: „Nepíš ‚Kráľ Židov‘, ale ‚On povedal: Som kráľ Židov‘.“ 22 Pilát však odpovedal: „Čo som napísal, to som napísal.“
23 Keď vojaci Ježiša ukrižovali, vzali jeho vrchné rúcho a rozdelili ho na štyri časti, každému vojakovi jednu. Vzali aj jeho spodný odev, ktorý však bol nezošívaný, ale odhora nadol vcelku utkaný. 24 Preto si medzi sebou povedali: „Netrhajme ho, ale losujme oň, čí bude!“ Tým sa naplnilo Písmo: Rozdelili si moje rúcho a o môj odev hodili lós. A vojaci to tak aj urobili. 25 Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleofášova a Mária Magdaléna. 26 Keď Ježiš zbadal matku a pri nej stáť učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ 27 Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe. 28 Potom, keďže Ježiš vedel, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: „Som smädný!“ 29 Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda špongiu nasiaknutú octom na yzopovú palicu a podali mu ju k ústam. 30 Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: „Je dokonané!“ Naklonil hlavu a odovzdal ducha.
31 Pretože bol prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby dal ukrižovaným polámať nohy a sňať ich, aby ich telá nezostali na kríži v sobotu, lebo na tú sobotu pripadal veľký sviatok. 32 Prišli teda vojaci a polámali nohy prvému i druhému, čo boli s ním ukrižovaní. 33 Keď však prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, nepolámali mu nohy, 34 ale jeden z vojakov mu prebodol kopijou bok, odkiaľ hneď vyšla krv a voda. 35 Ten, čo to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé. On vie, že hovorí pravdu — aby ste aj vy verili. 36 Stalo sa to preto, aby sa splnilo Písmo: Kosť mu nebude zlomená. 37 A zasa inde Písmo hovorí: Uvidia, koho prebodli.
Ján 19, 1-37
Publikované

ZELENÝ ŠTVRTOK

ZA BISKUPOV, KŇAZOV A DIAKONOV

1 Bolo pred sviatkami Veľkej noci. Pretože Ježiš vedel, že prišla jeho hodina, aby odišiel z tohto sveta k Otcovi, a preto, že miloval svojich, ktorí boli na svete, preukázal im dokonalú lásku. 2 Pri večeri, keď diabol už vložil do srdca Judáša, syna Šimona Iškariotského, aby ho zradil, 3 Ježiš vo vedomí toho, že Otec mu dal všetko do rúk a že od Boha vyšiel a k Bohu odchádza, 4 vstal od večere, odložil si vrchný odev, vzal si zásteru a opásal sa. 5 Potom nalial do umývadla vodu a začal umývať učeníkom nohy a utierať ich zásterou, ktorou bol opásaný. 6 Tak prišiel k Šimonovi Petrovi. Ten mu povedal: „Pane, ty mi chceš umývať nohy?“ 7 Ježiš mu odpovedal: „Čo ja robím, to ty teraz nechápeš, ale neskôr pochopíš.“ 8 Peter mu povedal: „Nikdy mi nebudeš umývať nohy!“ Ježiš mu odpovedal: „Ak ťa neumyjem, nebudeš mať so mnou podiel.“ 9 Šimon Peter mu povedal: „Pane, teda nielen nohy, ale aj ruky a hlavu!“ 10 Ježiš mu odpovedal: „Ten, kto sa okúpal, nepotrebuje sa už umývať, iba ak nohy; inak je celý čistý. Aj vy ste čistí, ale nie všetci.“ 11 Vedel totiž, kto ho zradí, preto povedal: „Nie všetci ste čistí.“12 Keď im umyl nohy a obliekol si vrchný plášť, znova sa posadil k stolu a povedal im: „Uvedomujete si, čo som vám urobil? 13 Vy ma nazývate Učiteľ a Pán, a dobre hovoríte, lebo to som. 14 Keď som vám teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy, aj vy si máte navzájom umývať nohy. 15 Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili tak, ako som urobil ja vám. 16 Amen, amen, hovorím vám, sluha nie je väčší ako jeho pán. Ani posol nie je väčší ako ten, kto ho poslal. 17 Ak to viete, ste blahoslavení, keď tak aj konáte. 18 Nehovorím to o vás všetkých. Ja viem, ktorých som si vyvolil; ale aby sa naplnilo Písmo: Ten, čo je môj chlieb, zdvihol proti mne pätu. 19 Hovorím vám to už teraz, skôr ako sa to stane, aby ste uverili potom, keď sa to stane, že Ja som. 20 Amen, amen, hovorím vám: Kto prijíma toho, koho ja pošlem, mňa prijíma, a kto mňa prijíma, prijíma toho, ktorý ma poslal.“

Ján 13, 1-20

Publikované

STREDA PRED VEĽKOU NOCOU

ZA VYTRVALOSŤ VO VIERE

14 Vtedy odišiel jeden z Dvanástich, menom Judáš Iškariotský, k veľkňazom 15 a povedal: „Čo mi dáte, ak vám ho vydám?“ Oni mu určili tridsať strieborných. 16 Od tej chvíle hľadal vhodnú príležitosť ho vydať. 17 V prvý deň sviatku nekvasených chlebov prišli učeníci k Ježišovi a opýtali sa: „Kde chceš, aby sme ti pripravili večeru veľkonočného baránka?“ 18 On odpovedal: „Choďte do mesta k istému človeku a povedzte mu: ‚Učiteľ odkazuje: Môj čas je blízko. U teba budem sláviť veľkonočnú večeru so svojimi učeníkmi.‘“ 19 Učeníci urobili, ako im Ježiš prikázal, a pripravili veľkonočnú večeru. 20 Keď sa zvečerilo, zasadol s Dvanástimi k stolu. 21 Keď jedli, povedal: „Amen, hovorím vám, že jeden z vás ma zradí.“ 22 Veľmi sa zarmútili a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Som to azda ja, Pane?“ 23 On odpovedal: „Kto si so mnou namočil ruku v mise, ten ma zradí. 24 Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda tomu človeku, ktorý zrádza Syna človeka. Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“ 25 Nato povedal Judáš, ktorý ho zrádzal: „Som to azda ja, Rabbi?“ Odpovedal mu: „Ty si to povedal.“

Matúš 26, 14-25