Text: Lukáš 11, 35
Hľaď teda, aby svetlo, ktoré je v tebe, nebolo tmou.
KÁZEŇ.
Milí b. a s., vstupujeme do nového kalendárneho roka, tak ako každý rok prvého januára. Tento deň je iste spojený s mnohými predsavzatiami, túžbami a predstavami, ako by mal nasledujúci rok vyzerať. Určite by sme ho chceli mať lepší a úspešnejší ako ten predchádzajúci v tom, kde sa nám nedarilo, alebo sme nedosiahli požadované výsledky. Po ľudskej stránke určite všetci túžime po tom, aby nám dobre slúžilo zdravie, veď to je iste jednou zo základných vecí pre dobré fungovanie a aj hovoríme, že keď budeme zdraví, všetko ostatné bude dobré. Možno by sme radi zažili aj určité zmeny v niektorých oblastiach svojho života, ktoré by nám prospeli. Určite si najmä tí mladší dali nejaké ciele, ktoré by chceli dosiahnuť, čím by sa ich život zase posunul dopredu a vyššie. Mám jednu kolegyňu, ktorá si robí nástenku nového roka, kde si dá predsavzatia, ktoré by chcela naplniť v profesijnom aj osobnom živote. Keď mi to ukazovala, veľmi sa mi to páčilo a myslím, že to môže byť skvelé, ako sa nezamotať, ale sústrediť sa na to, čo je dôležité a nestratiť tak zbytočnú energiu a čas na nepodstatné veci a potom na konci roka zistiť, že vlastne sme na veľa z toho, o čom sme snívali na začiatku roka, zabudli.
Ako kresťania si tiež dávame rôzne predsavzatia. Možno si povieme, že budeme hlbšie poznávať Božie slovo, viac ho aplikovať v každodennom živote. Možno si dáme za úlohu viac o Bohu rozprávať svojim blízkym a možno budeme viacej pracovať na svojom osobnom charaktere, aby sme sa zbavili starých hriechov. V niektorých cirkevných zboroch mávajú na začiatku kalendárneho roka spoveď s Večerou Pánovou, aby vstúpili do neho čistí.
Pán Ježiš svojim rozprávaním motivoval ľudí k tomu, aby sa ich život zmenil, a aby pracovali na sebe a približovali sa k dokonalosti, ktorú od nás žiada náš Boh. Nebola to motivácia hrozbami, hoci niekedy to mohlo tak vyznieť. Bola to skôr motivácia pravdou, ktorá mala človeka oslobodiť a ukázať mu nielen cestu, smer, ale ho aj po nej viesť. Pravda o našej hriešnosti, ale aj o záchrane.
A toto, milí b. a s., si uvedomujeme, že prečo nedokážeme všetky svoje predsavzatia naplniť tak, ako by sme chceli. Najmä tie o sebe. Často totiž nechceme vidieť a poznať pravdu. Zakrývame ju kadečím, obchodíme ju, nechceme si ju priznať, prekrúcame ju, nevieme sa jej postaviť zoči -voči. To nám bráni v posune vyššie.
Ježiš hovoril často v podobenstvách. Tak sa mu pravda lepšie sprostredkovala, aby ľudia rozumeli. Jedným z podobenstiev je aj to dnešné O svetle, z ktorého máme dnešný krátky text, v podstate iba jednu vetu.
Hľaď teda, aby svetlo, ktoré je v tebe, nebolo tmou. Tento verš sme dali aj na náš zborový kalendár ako heslo roka 2025, a ktorý bude zhruba o dva týždne dostupný k zakúpeniu. Prečo práve tento verš?
Ak chceme prežiť úspešný rok svojho života, potrebujeme žiť vo Svetle a neubíjať Ho v sebe. Teraz myslím na Svetlo s veľkým S, Pána Ježiša Krista. O Ňom boli sviatky Vianoc. Všetko nám Ho pripomínalo. Stromček s ozdobami, program detí, vianočné piesne, darčeky, hojnosť všetkého dobrého. Toto Svetlo prišlo do nášho sveta, aby sme nemuseli žiť v tme, ale ako Božie deti. A toto Svetlo má byť aj v nás. V Biblii máme viaceré výpovede Ježiša o tom. Napr. máme sa milovať navzájom a podľa toho poznajú všetci, že sme Jeho učeníci. Máme si odpúšťať a prijímať sa vospolok, tvoriť jednotu v Jeho Duchu. Máme druhých pokladať za hodnejších ako seba. Máme byť milosrdní, láskaví, prinášajúc ovocie Ducha Svätého atď.
V podobenstve O svetle Ježiš hovorí, že sviecou tela je naše oko. Keď je oko zdravé, celé telo bude zdravé. Ale keď bude oko skazené, celé telo bude tmavé.
V novom roku teda veľa záleží od nás, aké budú naše oči. Nie farbou, ani tvarom, ale tým, ako a na čo sa budeme cez ne pozerať. Oko je vstupnou bránou pre všetky podnety a predmety, ktoré vidíme a ukladáme si do pamäte. Veľmi záleží na tom, na čo sa človek pozerá a čo tým vpúšťa do svojej mysle, pretože podľa toho potom aj koná. Ak sú to zlé veci, tak formujú jeho život zlým smerom. Ak sú to dobré veci, ťahá ho to k dobrému.
Niekedy počujeme, že o niekom druhí povedia: tomu ani z očí nič dobré nehľadí. Ako keby sa to, akí sme vo vnútri premietalo aj do nášho pohľadu, do určitého odovzdávania buď toho dobrého alebo zlého už cez oči. Veď zoberme si, keď sa ľudia hádajú. Aké majú vtedy oči, aký je ich pohľad? Naplnený zlom. A keď sa dvaja ľúbia, aké sú vtedy ich oči? Plné lásky a dobra. K čomu nás povolal Pán Boh, ktorý je láska? K láske a k dobru. A to má vyžarovať už z našich očí, nášho pohľadu. Je to prvý dotyk s druhým človekom, náš pohľad. Už podľa toho, ako sa na nás ten druhý pozrie, vieme usúdiť, či sa hnevá, či je unavený alebo má radosť a cíti sa šťastný.
Oči sú ako brány do nášho vnútra. Oči nás prezradia aj pri klamstve, aspoň teda väčšinou. Očami uhýbame, keď niečo tajíme alebo nechceme povedať pravdu. Oči prezradia náš vnútorný smútok, hoci ústa sa snažia usmievať.
Ján svojej evanjelium začína vzletne, básnicky. Začína ho slovami o svetle: Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha. Bolo však pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka prichádzajúceho na svet. V Ňom bol život a život bol svetlom ľudí. To svetlo svieti v tme, ale tma ho nepohltila. Tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa dietkami Božími. Z Jeho plnosti sme zaiste my všetci vzali, a to milosť nad milosť.
Z tohto textu vyplýva, že to, ako to bude v našom živote vyzerať, aký ho prežijeme, do veľkej miery záleží od nás. Sú určité okolnosti života, ktoré neovplyvníme, ale celkovo si sami vytvárame život už aj tým, aké máme postoje, čím napĺňame svoje dni, čo vpúšťame do svojho vnútra. Ak sme poznali a uverili v Svetlo, alebo Lásku, teda Pána Ježiša Krista, tak by aj náš život mal byť svetlý. Potom to Jeho svetlo nebude v nás tmou, ale bude svetlom. Bude dobrou motiváciou aj pre ostatných, aby aj oni chceli žiť vo svetle.
Myslím si, že celkovo žijeme radšej vo svetle. Teraz sa nám postupne prehupne aj dĺžka dňa i svetla a bude sa predlžovať. Niektorí práve tú tmu počas zimy nemajú radi a pôsobí na nich depresívne. A tak to je určite aj v našom duchovnom živote, kedy sami cítime tlak temnoty, zla a verím tomu, že túžime žiť pod mocou a vládou Svetla a Dobra.
Milí b. a s., kiež nám dnešný text stále, každý deň pripomína, aký má byť náš život. Kiež je každé naše predsavzatie do nového roka prežiarené svetlom Kristovým, všetky naše túžby, snaženia a ciele. Kiež pomyslená nástenka našich plánov na rok 2025 žiari Božím svetlom a tak aj celý náš život.
Amen.
Modlitba.
Drahý Bože, stojíme na prahu nového roku a chceme doň vykročiť v Tvojom mene. Nevieme, čo všetko si pre nás počas neho pripravil. Nevieme, ako sa bude odohrávať dej sveta a čím budú popísané strany v knihe nášho osobného života. Vieme však to, že keď budeš s nami, všetko bude mať vyšší zmysel a bude nám to k úžitku. Ty si Svetlom, ktoré prišlo do nášho sveta a povolal si nás žiť v tomto Svetle. Ďakujeme Ti za to a prosíme, pomôž nám, aby sme túžili po Svetle celým svojim srdcom a nežili v tme. Pane, chceme žiť dobrý život. Pokorne prosíme, stoj pri našich rozhodnutiach, veď nás svojim Duchom a daj potrebnú múdrosť, aby aj naše predsavzatia boli v súlade s Tvojou vôľou. Riaď naše myšlienky, slová a skutky, aby sme životom dokazovali, že Ti patríme. Daj nám všetko potrebné k takému životu, aby svetlo, ktoré si nám dal, nebolo v nás tmou.
Do Tvojich rúk odovzdávame všetkých našich blízkych, srdcu milých. Prosíme za tých, ktorí sú v nemocniciach, za tých, čo sa trápia a nevedia nájsť pokoj v duši, za všetkých, ktorých stihlo nešťastie. Pane, prines im zo svojho svetla.
Buď s nami, dobrý Bože, v tomto novom roku, aby sme aj my raz mohli byť s Tebou v Tvojom nebeskom kráľovstve.
Amen.