Text: Matúš 11, 28 – 30
Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinok! Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom a nájdete odpočinutie pre svoje duše. Veď moje jarmo je príjemné a bremeno ľahké!
KÁZEŇ
Slová Pána Ježiša sú aktuálne pre nás, žijeme rýchlu dobu, v tempe, je unavené nielen naše telo, ale aj duša. Nesieme rozličné bremená, záťaže, práce, starosti o rodinu, o živobytie, ale aj bremená rozličného strachu, obáv o budúcnosť, i strach zo smrti, z toho, čo bude po smrti. A sú to aj bremená hriechu, výčitky svedomia, viny, ktoré nás ťažia. A možno sú to aj vysoké nároky, ktoré si na seba kladieme sami. Únava sa stáva tichým spoločníkom našej všednej každodennosti. Do tejto reality, ktorú žijeme, nám znejú slová Pána Ježiša, pozvanie, aby sme prišli k Nemu: „Poďte, poďte ku mne všetci!“ Všetci. Pánovo pozvanie je adresované všetkým, ktorí sa cítia preťažení, unavení. V kontexte ekumenického Svetového dňa modlitieb, je to pozvanie naprieč všetkými konfesiami, vyznaniami, bez ohľadu na náboženskú príslušnosť, kultúru a tradície. Všetci, ktorí už nevládzu, sú pozvaní priblížiť sa k Bohu, v Pánovi Ježišovi Kristovi.
Keď nás Pán Ježiš pozýva k sebe, neponúka nám únik z reality, nehovorí, že keď k Nemu prídeme, naše bremená sa razom stratia. Pán Ježiš nám ponúka vzťah s Ním. A v tomto vzťahu nám ponúka svoju blízkosť, prítomnosť, ktorá nám náš život uľahčí. Nie však v tom zmysle, že by sa zmenili vonkajšie okolnosti, že by naše životné bremená razom zmizli. Ale v tom zmysle, že v tom vzťahu s Ježišom sa zmení naše zmýšľanie. Naše vnímanie nášho života, náš vnútorný postoj. Nervozita a strach sa v Božej prítomnosti premenia na Boží pokoj. Na nepochopiteľný pokoj, o ktorom apoštol Pavel píše, že prevyšuje každý ľudský rozum.
Odpočinok, ktorý nám Pán Ježiš sľubuje, je tak ovocím živého vzťahu s Ním. Je to hlboký vnútorný pokoj, ktorý pramení z viery v Boha. Z viery ako dôvery v Neho, spoľahnutia sa na to, že v živote nie sme sami, bez pomoci, odkázaní iba na seba a na naše vlastné ľudské sily, ktoré sú obmedzené a sa míňajú, ale že náš život je v rukách Božích. A tie nás vedú. A ak je treba, nás aj nesú, aby sme vládali kráčať ďalej.
Zvláštne znejú slová Pána Ježiša: „Vezmite na seba moje jarmo!“
Jarmo? Jarmo je symbolom námahy, otroctva, neslobody, práce. Otázka teda znie: „Ak prijmeme pozvanie Pána Ježiša, neprejdeme ako sa hovorí – z blata do kaluže, alebo z dažďa pod odkvap? Dostaneme sa síce z jednej zlej situácie, ale naša situácia sa nijako nevyrieši. Padneme do inej, ba ešte horšej.“
Nie. Pán Ježiš hovorí o jarme, ktoré je lahodné a o bremene, ktoré je ľahké. To jarmo je jarmo vzťahu. Obraz jarma vyjadruje osobný blízky vzťah s Pánom Ježišom a poslušné podriaďovanie sa Jeho vôli, ako sa otrok podriaďuje svojmu Pánovi. No v duchovnej rovine platí, že ide o podriadenie sa dobrovoľné. Nie z donútenia, ale z lásky k Pánovi. Ide o bezvýhradné a dobrovoľné poddávanie sa Božej vôli vo viere, že Božie plány sú vždy láskavé a ich cieľom je záchrana života. Nie ničenie života, či nesloboda.
V tejto súvislosti aj apoštolovia hovorili o sebe ako o otrokoch Ježiša Krista, čím vyjadrili svoj vzťah k Pánovi. Ich dobrovoľné vydanie sa Pánovi do služby Jemu. Je to taký paradox viery. Kráčanie vo viere v Boha. Život s Bohom nie je bez starostí. Pán Ježiš nám aj dnes hovorí: „Ak niekto chce prísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme na seba svoj kríž a tak ma nasleduje.“
Ale na tej úzkej krížovej ceste nám Pán Ježiš sľubuje svoju prítomnosť a pomoc. A túto Jeho blízkosť prežívame vo viere ako vnútornú istotu a pokoj, ktorý presahuje každý ľudský rozum. Ak sa necháme „ujarmiť“ Pánom Ježišom, ak vstúpime do úzkeho vzťahu lásky a dôvery s Ním, budeme sa učiť od Neho Jeho spôsobu života. Tichosti a pokore. Tak ako On, aj my budeme všetko prijímať z Božej ruky podriadení Bohu, odovzdaní do Božej moci bez reptania.
„Lebo moje jarmo je lahodné.“ V pôvodnom gréckom texte Biblie je tu použité slovo „chréstos“. Nemusíme byť veľkí znalci gréčtiny, aby sme v tom slove počuli ozvenu na Krista. Chréstos, Kristus. Iný význam tohto gréckeho slova je užitočný, prospešný. Pán Ježiš nám tak hovorí, že tým jarmom, ktoré máme vziať na seba, je On sám. Opäť ďalší paradox viery. Máme niesť poslušne Krista, tým, že pomáhame niesť bremená iných ľudí, tak ako nám k tomu Pán Ježiš dal príklad a ako nás k tomu zaväzuje Jeho zákon lásky.
Apoštol Pavel píše: „Jedni druhých bremená neste a tak naplníte zákon Kristov.“ A takýto život prežitý v láske a milosrdenstve oproti blížnym, osobitne oproti tým, ktorí sú v núdzi, má zmysel. Nie je zbytočný, ale užitočný, prospešný. Jednak ním vydávame svedectvo o Pánovi Ježišovi, o Jeho láske, ktorou v nás v Jeho nasledovníkoch pôsobí. A tiež náš život, tak ako Kristov život, neminie cieľ. Prídeme za Pánom Ježišom do večného odpočinku.
Milé sestry a bratia v Pánovi Ježišovi Kristovi, ekumenické slávenie Svetového dňa modlitieb nám pripomína, že ako kresťania rôznych cirkví sme pozvaní prísť ku Kristovi, učiť sa od Neho a v rýchlom životnom tempe, pod záťažou všelijakých bremien hľadať odpočinutie u Neho. Nech nás Pánove slová povzbudia, aby sme sa nebáli priniesť Mu všetko, čo nás ťaží. V Ňom nachádzajme nielen útočisko, ale aj novú silu kráčať ďalej, pokojnejšie, slobodnejšie a s dôverou, že si nájdeme odpočinutie duše. Tu, v tejto pozemskej časnosti a raz aj naveky, v Jeho večnej prítomnosti. Tam, kde sa naša viera zmení na videnie Jeho v sláve.
Amen.
Modlitba
Pane Ježišu, ďakujeme Ti za Tvoje pozvanie, ktoré platí pre všetkých. Uč nás kráčať spolu, niesť bremená jedni druhých a v dôvere sa opierať o Teba. Pane Ježišu, buď prítomný medzi nami. Požehnávaj ekumenickú bohoslužbu pri príležitosti Svetového dňa modlitieb kdekoľvek sa ona koná. Požehnávaj slová prítomných, počúvanie i ticho. Nech všetko vedie ku pokoju srdca, k vzájomnému porozumeniu v láske a k odpočinutiu v Tebe! Amen.