SB – I – 2.pôstna nedeľa – požehnanie manželských párov – 1.3. 2026

Text: 1.Mojžišova 3, 4 – 7

Had však povedal žene: Vôbec nezomriete; ale Boh vie, že v ten deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a budete ako Boh; budete vedieť, čo je dobro a čo zlo. Keď žena videla, že by bolo dobre jesť zo stromu, že je pre oči zvodný a lákavý na zmúdrenie, vzala z jeho ovocia a jedla; potom dala aj svojmu mužovi, ktorý bol s ňou; aj on jedol. Vtedy sa obidvom otvorili oči a spoznali, že sú nahí; pospínali si teda figové lístie a urobili si zástery.

Efezským 5, 1 – 2

Napodobňujte teda Boha ako milované dietky a žite v láske, ako aj Kristus miloval vás a seba samého vydal za nás ako dar a obeť Bohu príjemnej vône.

KÁZEŇ

Milí b. a s., minulú nedeľu sme vstúpili do pôstneho obdobia a začali sme uvažovať nad prvým hriechom, nad Božím aj našim nepriateľom, ktorý stojí za temer všetkým zlom na zemi. Hovorili sme si, že k človeku diabol prichádza s polopravdou, spochybňovaním Pána Boha a Jeho slova, a niekedy aj s otvoreným klamstvom. Jeho cieľom je odvrátiť človeka od svojho Stvoriteľa a Vykupiteľa. Zároveň by sme mohli povedať, že aj rozbiť všetko, čo je pekné a dobré a rozdeľovať.

Prvá žena uverila hadovi, teda diablovi a v tej chvíli, keď s ním začala diskutovať, teda dala mu priestor vo svojom živote, spochybnila Božie slovo a zatúžila byť niekým viac. V tej chvíli, keď ju diabol oklamal a povedal, že keď budú jesť zo zakázaného stromu, vôbec nezomrú, teda urobil z Pána Boha klamára. Ako keby žene vysvetlil dôvod, prečo im Boh nechce dopriať jesť z tohto jediného stromu. Lebo budú ako Boh, budú vedieť, čo je dobro a čo zlo. Toto sa žene zapáčilo. Keď sa pozrela na ovocie zakázaného stromu, zapáčilo sa jej a pomyslela si, že bude dobré z neho jesť, lebo zmúdrejú. Nejedla sama, ale dala aj svojmu mužovi, ktorý bol s ňou. Aj on jedol. Boli v tom zatiahnutí obaja.

Nuž, tak možnože odtiaľto vznikol ten názor, že za všetko môžu ženy. Ale k tomu by sa mohol pridať ešte ďalší názor, že muži sa nebránia a všetko prijímajú tak, ako im to ženy naservírujú. Preto sa možno povie, že muž je hlava rodiny, ale žena krk a otáča hlavu tak, ako chce sama.

Vieme, že veľakrát to v živote podobne funguje. A vieme, že to nie je dobré, a že potrebujeme poopraviť predstavu, ktorú máme o mužoch a ženách, akí majú byť, aby sme ju mali správnu. Aj v tomto nám môže pomôcť Biblia, Božie slovo.

Pri prvých ľuďoch zlyhanie jedného spôsobilo zlyhanie aj toho druhého. Dôsledok bol, že odrazu si uvedomili svoju rozdielnosť. Spoznali, že sú nahí a mali potrebu zakryť svoju nahotu.

Rozdielnosť medzi mužom a ženou je nielen vonkajšia, ale aj vnútorná. Žena rozmýšľa úplne inak ako muž. Inak prežíva, inak cíti, má iné očakávania a predstavy. Možno je v nás ženách kúsok z tej prvej ženy, ktorá uvažovala, zvažovala a dala sa nahovoriť, lebo to považovala za správne, lebo chcela byť múdrejšia. Chcela viac. Na to môžeme pozerať ako na niečo dobré, keď prichádza pokrok, ale aj na zlé, že jej nestačí, to, čo má. A mala toho dosť. Celú rajskú záhradu, okrem jedného stromu. Takéto niečo je aj v nás ženách, keď chceme ešte toto a tamto, lebo sa nám niečo páči a zdá sa nám, že to potrebujeme. Naopak muži väčšinou po mnohých veciach netúžia. Ale prispôsobia sa, čím nás ženy podporujú poviem vo vymýšľaní. A neraz prídeme nakoniec na to, že sme to ani nepotrebovali. A zistíme, že nám určité veci zobrali priveľa času, ktorý sme radšej mohli stráviť spolu so svojim manželským partnerom.

Milí b. a s., dnešná nedeľa je venovaná manželstvu, keďže si chceme pripomenúť Národný týždeň manželstva. Vnímam, že toto je dôležitá parketa pre viacerých, pretože rodina je základnou jednotkou štátu, a keď rodina nebude funkčná, postupne sa rozpadne celá spoločnosť. V dnešnej dobe vidíme, že naozaj to ide veľmi rýchlo dopredu a veľmi veľa rodín je nefunkčných. V porovnaní s rodinami spred niekoľkých desiatok rokov je stav alarmujúci. Je to spôsobené sčasti aj tým, že dnes sa žena uživí v podstate aj sama, čo kedysi nebolo možné, lebo ženy sa starali o rodinu a domácnosť a nechodili do práce. Ďalším dôvodom je to aj to, že manželia spolu trávia omnoho menej času a niekedy si doslova len vymenia kľúče a idú do práce, alebo väčšinou muži odchádzajú za prácou do zahraničia. Určite sú tu aj iné faktory, ktoré ovplyvňujú kvalitu vzťahov a rodín, manželstiev. Názorová nejednotnosť, rozdielne predstavy o napĺňaní osobných potrieb, niekedy sú to aj vonkajšie vplyvy ako príbuzní alebo priatelia.

Tí, čo ste spolu dlhší čas, iste by ste vedeli rozprávať, koľko rôznych kompromisov, či aj ústupkov ste museli vo svojom manželstve urobiť, aby ste zostali spolu. Koľkokrát ste si museli navzájom odpustiť a vykročiť nanovo v živote. Koľko modlitieb ste vyslali okrem tej prvej pri sobáši, aby Pán Boh strážil vaše manželstvo a pomáhal vám v ňom žiť v láske a vernosti. Myslím si, že aj tí, čo sú spolu kratší čas, majú už nejednu skúsenosť. Manželstvo je Boží „výmysel“. Vieme, že Pán Boh dal mužovi ženu, aby mu bola pomocou. Kým ich diabol nezviedol, boli si roveň, pretože muž potreboval takúto partnerku. Nič menej a nič viac. Ale po páde sa všetko zmenilo. Hriech, ktorý vykonali, zmenil ich pohľad na život, ich vzájomný vzťah. Odrazu si uvedomili svoju odlišnosť. Ako povedal had, že sa im otvoria oči, tak sa aj stalo. Ale neboli ako Boh, v tom ich oklamal. Otvorili sa im oči, aby videli, že sú bez Boha a Jeho slávy. Božia sláva ich dovtedy zaodievala, hoci boli nahí. Teraz boli nahí bez Boha. Začali sa jeden pred druhým hanbiť. Už neboli ako predtým, otvorení, tešiaci sa, úprimní. Hriech izoluje a núti k pretvárke, k prestrojovaniu a hraniu rôznych rolí. Prví ľudia si urobili zástery z figových listov, aby zakryli svoju nahotu. To je obraz o tom, že sa aj dnes človek skrýva a nedokáže byť autentický, lebo sa bojí zranenia, bojí sa ukázať vo svojej „nahote“ samého seba. Svojho vnútra, svojej duše a srdca.

Milí b. a s., treba si uvedomiť, že v dnešnom texte sme o Pánu Bohu nepočuli nič. Boli tam len oni dvaja, muž a žena a diabol. Dvaja, ktorí si mali pomôcť. Muž mal žene pripomenúť, čo im Pán Boh zakázal a žena sa mala s mužom poradiť. Mala ho zapojiť do dialógu, možno dvaja by skôr odolali.

To nám pripomína situácie zo života. Keď nemáme čas jeden pre druhého, resp. keď si dáme ukradnúť spoločný čas niečím iným; keď neriešime veci spolu, ale každý sám na vlastnú päsť. Keď nie sme si navzájom oporou a nestojíme pri sebe, aby sme sa radili a pripomínali si Božie princípy, prikázania. A je to aj vtedy, keď odstupujeme od Boha a chceme žiť na vlastnú päsť. Vtedy vstupujeme do rizika, že to môže dopadnúť veľmi podobne ako v raji. Raz to môže byť muž, ktorý sa dá strhnúť, inokedy žena, ktorá podľahne.

Biblia nám predkladá spôsob, ako to má vyzerať. Pripomína nám to apoštol Pavol. Máme napodobňovať Boha ako milované dietky a žiť v láske, akou Kristus miloval cirkev. Tento obraz cirkvi ako Kristovej nevesty a Krista ako ženícha je v Biblii častý. Obraz lásky, v ktorej Kristus obetoval svoj život za všetkých, ktorí v Neho veria a ešte uveria. My vieme, že Pán Ježiš Kristus je druhým Adamom, ktorý napráva to, čo prví ľudia pokazili. Zároveň nám dáva príklad obetavej lásky, ktorou sa máme navzájom milovať. A to platí pre všetky naše vzťahy s ľuďmi, no najmä pre manželstvo. Tým môžeme vtiahnuť aj ďalších k napodobňovaniu Pána Boha. Minimálne svoje deti, ktoré budú vidieť, ako to má v manželstve vyzerať.

Napodobňovať Boha znamená konať podľa Jeho slova. Aby sme to mohli, musíme Jeho slovo hlavne poznať a rozumieť mu. A to si tiež vyžaduje čas. Čas pri Božom slove najlepšie spoločne. V chráme, ale aj doma. Ja viem, že to nie je pre dnešného človeka typické. Kedysi skôr ľudia lipli k Božiemu slovu. A dnes? Diabol nás oklamáva všetkým možným, o čom si myslíme, že to potrebujeme a samozrejme, venujeme tomu čas. A potom nemáme čas na Pána Boha a Jeho slovo.

Tohtoročná téma Národného týždňa manželstva je Tu a teraz. Apeluje na nás, ktorí sme v manželstvách, aby sme nezabúdali na to, že čas plynie. Ak ho nevyužijeme správne teraz, nikdy sa nevráti. Správne znamená byť so svojim manželským partnerom čo najviac. Dokázať využiť to, čo sa dá, na spoločnú chvíľu. Pri práci i oddychu, pri záľubách a povinnostiach. Nájsť a obľúbiť si spoločné aktivity. A nadovšetko, ako povedal Pavol, aby sme spoločne napodobňovali Boha ako milované dietky. Sýtili sa Božím slovom, dali sa ním viesť, navzájom sa povzbudzovali, usmerňovali a potešovali Božím slovom. A tak si boli oporou aj vtedy, keď príde pokušiteľ a dokázali mu odolať. Nežili v pretvárke jeden pred druhým, nenosili masky a nebáli sa svojej „nahoty“, ale žili úprimne jeden pred druhým.

A láska? Tak ako povedal apoštol Pavol: „…aby sme žili v láske akou Kristus miloval cirkev.“

Milí b. a s., keď budeme poznať Krista osobne, budeme chápať aj spôsob, akým môžeme milovať druhých. Budeme mať dostatok motivácie, síl a múdrosti k takejto láske.

Žiadne manželstvo nie je dokonalé, ale manželia sa môžu o dokonalosť usilovať. Kresťanskí manželia sa majú približovať k dokonalosti, ktorá je v Biblii nazvaná svätosťou. Jedným zo spôsobov je napodobňovať Boha ako milované dietky. Kiež máme k tomu túžby hoci aj po dlhej spoločnej ceste životom s našim manželským partnerom.

Amen