Text: 1. Korintským 9, 24 – 27
Či neviete, že tí, čo bežia na závodišti, bežia síce všetci, ale iba jeden cenu dostáva? Tak bežte, aby ste dosiahli! A každý, kto závodí, zdržuje sa všetkého; oni preto, aby dostali porušiteľný veniec, my však neporušiteľný. Preto ja tak bežím, nie ako na neisto; tak zápasím, nie ako by som vzduch rozrážal, ale ukázňujem si telo a službe ho podrobujem, aby som sám nebol nehodný, keď iným kážem.
KÁZEŇ.
Obrazy bežného života. To je najlepší spôsob, ako priniesť vysvetlenie, ako má vyzerať kresťanský život. Nielen Pán Ježiš hovoril v podobenstvách, aby priblížil ľuďom, aké je Božie kráľovstvo a oni to mohli jednoduchým spôsobom pochopiť. Aj apoštol Pavol použil príklad zo života na vykreslenie cesty kresťana.
Aj v dnešnej dobe a aj v tej, kedy žil Pavol, bol už šport bežnou súčasťou života vtedajšej spoločnosti. Prv než boli okolo roku 260 po Kristovi zavedené gladiátorské hry na život a na smrť, starovekí Rimania mali veľký záujem o celotelové rekreačné aktivity. Najobľúbenejšou z nich bol beh. Využívali ho na získanie zdravia a sily. Najmä mladí ľudia radi behali a súťažili medzi sebou. Beh bol súčasťou olympijských hier, ale zároveň bol aj spoločenskou aktivitou, ktorá ľudí spájala a rozvíjala zmysel pre komunitu. Odmenou pre víťaza olympijských hier bol vavrínový veniec. Vavrín má tri dôležité vlastnosti: nestráca zeleň ani lístie, vraj sa nikdy nestalo, že by blesk zasiahol vavrín a posledná je jeho dlhotrvajúca vôňa.
Tento veniec víťazovi pripomínal, že jeho vyznamenanie zostáva, nevädne a nestráca svoju vôňu. Možno aj preto bol pre Pavla tento príklad zo života celkom dobrý na poukázanie, že konečná cena pri dosiahnutí cieľa pre kresťana je ešte hodnotnejšia ako vavrínový veniec.
Milí b. a s., v dnešnom športe sú to úplne iné veci, ktoré víťazi dostávajú. Sú to víťazné poháre, finančné odmeny v niekedy až astrologickej výške pre tých najlepších a kadečo iné. Hlavne teda pre tých, ktorí sú na prvých miestach. Pre mnohých je práve to veľkou motiváciou ku snaženiu sa a námahe. Vidina bohatstva a dlhodobého materiálneho zabezpečenia. Možno vidina slávy, ako to bolo aj v starovekom Ríme.
Keby športovec nebol zanietený pre konkrétny šport, nevenoval by sa mu, nenamáhal by sa, netrénoval by, neposilňoval svoje telo a nevzdával sa niektorých vecí, nikdy by nedosiahol víťazstvo.
Ak ľudia dokážu urobiť všetko preto, aby získali porušiteľný veniec, teda dostali dočasnú odmenu, ktorá sa môže zničiť, môže byť ukradnutá alebo peniaze človek premárni a sláva ľahko pominie, keď príde niekto lepší, prečo by sa nemali snažiť aj tí, čo veria v Krista žiť naozaj kresťanský život, keď ich odmena je oveľa lepšia?
Apoštol hovorí o tom, že kresťan má v nebi inú odmenu, neporušiteľný veniec víťazstva nad smrťou, ktorý mu získal Pán Ježiš. Odmenou je večný život v Božom kráľovstve. Vstupenka do raja, ktorú máme už vyhratú, zabezpečenú, ale je tu podmienka, aby sme o ňu bojovali a nevzdali sa jej. Naša „športová“ disciplína je život podľa Božích pravidiel.
Beh života, počas ktorého sa potrebujeme trénovať v našom kresťanskom charaktere, ukázňovať si telo, teda vyhýbať sa pokušeniam, a keď už sme nimi konfrontovaní, odolať im. V inom liste apoštol Pavol napísal, že sa máme starať o svoje telo tak, aby v ňom nevznikali zlé žiadosti. Teda máme dávať pozor najmä na to, čo vpustíme do svojej mysle, čo pozeráme, čo počúvame, s kým sa stretávame a priatelíme, koho rady a odporúčania rešpektujeme a riadime sa nimi počas života.
Ukázňovanie znamená aj vzdávanie sa toho, čo by nášmu telu škodilo. Nemusia to byť hneď len drogy, ktoré sú na prvom mieste, ale aj iné omamné a návykové látky, ktoré môžu zasiahnuť naše myslenie a tým pádom to ovplyvní celý náš život.
Pavol písal nielen o behu, ale aj o boxovaní: „nie ako by som vzduch rozrážal.“ Hovorí o tom, že keby človek len tak boxoval do vzduchu, o nič by nešlo, ale zároveň by nemohol dosiahnuť žiadne víťazstvo. V boxe treba zasiahnuť protivníka, zasadiť presnú ranu, ktorá by ho položila na lopatky.
A tak je to aj v kresťanskom živote, kde máme v prvom rade vedieť, kto je našim protivníkom a v druhom rade ho máme zasiahnuť. Protivníkom je jednoznačne diabol, ktorý stojí v opozícii nielen voči Bohu, ale aj všetkým, ktorí po Bohu túžia a nasledujú Ho. A tento protivník sa nás snaží poraziť. To, ako máme voči nemu bojovať píše apoštol Pavol zase v liste Efezským, kde hovorí o Božej výzbroji, do ktorej sa máme obliecť, aby sme odolali a zvíťazili.
Kresťan by teda nemal v živote sedieť na tribúne a byť divákom, ale aktívnym kresťanom, ktorý bojuje, zápasí, snaží sa, postí sa od niektorých vecí, má sebadisciplínu, nevzdáva sa pri prvej prekážke a odhodlane beží k cieľu svojho života, kde má pripravený neporušiteľný veniec spravodlivosti vďaka Pánovi Ježišovi.
Milí b. a s., aj apoštol Pavol tak robil. Robil to z viery v Krista a zároveň chcel byť príkladom aj pre druhých. A to vieme, že príklady najviac priťahujú. Dobré aj zlé. Záleží, aké ich máme. Do určitého veku nasledujeme príklad rodičov, ale potom už si vyberáme sami. Sami rozhodujeme o tom, koho budeme nasledovať. Tým si vyberáme aj cieľ cesty a jej odmenu.
Naším príkladom môžu byť ľudia, ktorí nám ukázali svoju vieru v skutkoch lásky a pomoci, prijatia a odpustenia. Ale boli a sú to vždy len ľudia, ktorí robia aj chyby. Dokonca aj Pavol píše, že robí to, čo nechce, že vôľu k dobrému má, ale nemá k tomu dostatok sily. Preto je pre nás najlepším príkladom Pán Ježiš, ktorý dokonale naplnil svoju úlohu na tejto zemi, dobre bežal beh svojho života a dosiahol cieľ – záchranu hriešneho ľudstva pred večným zatratením. Na Jeho živote máme vidieť návod, ako konať, ako myslieť a ako rozprávať. Na tomto by nám malo záležať, pretože vo večnosti už nebude možné nič zmeniť.
Každý z nás by mal túžiť stať sa víťazom a dostať sa do Božieho kráľovstva. Tomu by sme mali podriadiť celý svoj život. Apoštol Pavol podriadil svoj život službe Bohu, službe Kristovi. V liste Filipským píše, že všetko, čo malo pre neho hodnotu a cenu dovtedy, kým nestretol Krista, zahodil ako smetie. Všetko nechal za sebou a sústredil sa iba na to, aby bežal dobrý beh svojho života a nebol nehodný, keď konal službu zvestovania Krista.
Milí b. a s., každý z nás má nejaké povolanie a nejakú úlohu, ktorú tu máme naplniť. Každá je iná, lebo každý sme tu pre niečo iné. Ale to spoločné je zostať na ceste za Kristom. Zostať na nej s Kristom, ktorý nás povedie, posilní, pomôže na nej vytrvať a dôjsť až do konca, ku cieľovej rovine a v jeden deň prekročiť do večnej domoviny v nebesiach. Buďme vytrvalí, spoločne sa povzbudzujme a ťahajme tým dobrým smerom, pomáhajme si vospolok ako jedno telo, cirkev a naplňme svoje povolanie.
Amen
Modlitba
Drahý náš Pane, ďakujeme Ti, že si nás zahrnul do svojho plánu záchrany tým, že si za nás obetoval svoj život, prijal v Krste Svätom a povolal si nás do cirkvi, aby sme budovali Tvoje kráľovstvo už tu na zemi. Uvedomujeme si, že nie je ľahké žiť kresťanský život v každodenných situáciách, ktoré prinášajú veľa pokušení odkloniť sa od Teba a Tvojich princípov. Vieme, že sme neraz slabí a zastávame v svojom kresťanskom behu, alebo len tak z nohy na nohu kráčame unavení alebo znechutení všetkým naokolo. Niekedy si doslova ideme sadnúť medzi divákov. Nie je to správne. Prosíme Ťa, pomôž nám a posilni nás, aby sme sa nevzdávali, ale vložili do svojho kresťanského behu všetku horlivosť a bežali za odmenou nebeského povolania, neporušiteľným vencom slávy, ktorý si nám pripravil. Kiež je práve cieľ a jeho odmena pre nás motiváciou, aby sme v našom živote robili všetko podľa Tvojej vôle, žili podľa Tvojho slova a dali sa viesť Tvojim Svätým Duchom. Buď pri nás, Pane!
Amen