Text: 1. Korintským 1, 26 – 31
Pozrite len svoje povolanie, bratia! Nie mnohí ste múdri podľa tela, nie mnohí mocní, nie mnohí urodzení, ale čo je svetu bláznivé, vyvolil si Boh, aby múdrych zahanbil; čo je svetu slabé, aby mocných zahanbil; čo je svetu neurodzené a opovrhnuté, vyvolil si Boh, a čoho niet, vyvolil si, aby zničil to, čo je, aby sa nikto nechválil pred Bohom. Z Neho aj vy ste v Kristu Ježiši, ktorého nám Boh učinil múdrosťou a spravodlivosťou a posvätením a vykúpením, aby platilo, čo je napísané: Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánu.
KÁZEŇ.
Milí b. a s., väčšina z nás sme sa narodili do času, kedy bolo prirodzené, že je tu cirkev. Dá sa povedať, že skoro pre všetkých platí, že to bolo automatické, že nás dali rodičia pokrstiť. Vás starších hneď po narodení, nás mladších do dvoch týždňov a pod. Pre väčšinu kresťanských rodín to takto platí dodnes.
História nášho zboru siaha do roku 1686, kedy sme nežili, ba ešte trochu skôr ak rátame snem v Šoproni, kde práve Istebné bolo určené ako jedno z artikulárnych miest na Orave. Malá, dá sa povedať, nie veľmi významná dedina. A miesto pre kostol také, aby boli – poviem všeobecne – problémy. Kopec, nestála pôda, potreba odvodnenia, stavania oporných múrov a materiál na kostol – drevo, ktoré je potrebné ošetrovať a v krátkom časovom období vymieňať. A predsa tu dodnes stojí, slúži nám a je tu cirkevný zbor, ktorý sa udržiava počtom vždy okolo 600 ľudí.
Dnes je naša obec známejšia. Svoj rozkvet zaznamenala po časoch komunizmu, kedy – ako ste spomínali viacerí – bolo tu všetko. Obchody, kúpalisko, zabezpečené služby, výhody pre tie rodiny, ktoré robili v OFZ. Ale ako to vždy býva, keď niekto dosiahne vrchol, potom to postupne upadá. Takže dnes už mnohé veci v našej obci nemáme, ale to podstatné nám ostalo, dokonca pribudlo, že máme dve miesta ku konaniu bohoslužieb. Kostol a Zborový dom.
O niečom podobnom píše aj apoštol Pavol. Adresátom je Cirkevný zbor v Korinte, ktorý sám založil, keď žil v tomto meste rok a pol a zvestoval Ježiša Krista. Najprv prinášal posolstvo o Mesiášovi v synagóge, ale keď ho odtiaľ vyhnali, prešiel k pohanom a tam ho prijali. Tento zbor bol zložený poväčšine z chudobných, neurodzených, zaznávaných ľudí a len niekoľko jednotlivých rodín bolo majetných.
Keď sa presunieme v čase do Istebného, bolo to veľmi podobné. Cirkev tvorili zemepáni a ich poddaní. Tiež väčšinou chudobní, neraz bezzemkovia z širšieho okolia a niekoľko málo významnejších rodín. A dodnes zbor žije. Nie pre svoju veľkosť, nie pre svoju múdrosť, ani urodzenosť, ale vďaka Božej milosti.
Milí b. a s., na Božiu milosť chceme myslieť aj dnes, keď sa opäť po roku stretávame na výročnom účtovnom konvente, aby sme zhodnotili uplynulý rok 2025 a tešili sa z toho, že Božia ruka bola stále pri nás.
Tento rok som kňazskú správu urobila trochu iným štýlom. Písala som ju chronologicky po mesiacoch, aby sme mali ucelený obraz o živote nášho cirkevného zboru. Rovnako som pripravila prehľad prác v zbore za rok 2025.
Dá sa povedať, že nebolo mesiaca, kedy by sme niečo nerobili alebo sa nestretli na nejakej aktivite či podujatí. Bohatý program ponúkal členom nášho zboru duchovné vyžitie, nasýtenie, ale aj usmernenie, aby sme nezabúdali na to, kto sme vďaka Pánovi Ježišovi Kristovi, že sme Božie milované deti. To by nám malo pomôcť aj v sebahodnotení a viesť nás k pokore, aby sme si nenamýšľali, že sme niekto viac ako druhí. A pripomínali si, že všetci potrebujeme Božiu milosť, lebo sme hriešnici. V tomto zmysle apoštol Pavol dobre poukázal na to, že pred Bohom sa nemáme čím chváliť, iba Jeho milosťou a láskou.
Tento svet propaguje, že šťastný je iba ten, kto má všetko, po čom mu túži srdce, a keď je dostatočne obklopený matériou. Zo skúseností však vieme, že Pán Boh nám dáva niečo iné, aby naplnil naše srdcia radosťou, spokojnosťou a šťastím. A to je dar vykúpenia v Ježišovi Kristovi. Keď si toto uvedomíme, že máme v Ňom prísľub večného života, môžeme sa pozerať aj na svoj život inými očami. Nebáť sa budúcnosti, nežialiť nad tým, čo nemáme, byť vďační za všetko, čo nám v živote požehnal a tešiť sa z toho, že nám je prítomný.
Keď pozrieme na Ježiša, vidíme lásku, ktorá zachraňuje hriešneho človeka, prikrýva jeho previnenia a smeruje jeho život ku cieľu rôznym spôsobom. Vidíme aj múdrosť, ktorá nie je totožná s múdrosťou tohto sveta, kde každý chce byť múdry len pre seba. Ale je to múdrosť, ktorou chceme pomáhať druhým. Takáto múdrosť verím, že viedla aj nás, keď sme pripravovali stretnutia, aby to neboli len aktivity pre aktivitu, ale niečo, čo pomôže druhým /aj nám samým/ prísť bližšie ku Kristovi, resp. vidieť vo svojich životoch Jeho blízkosť. Verím, že to neboli ani snahy mať pred Bohom nejaké zásluhy, pretože to takto u Neho nefunguje.
Tento svet sa pýši svojou spravodlivosťou, ale vieme, že nie je až taká, aká by mala byť. Pán Ježiš nám dáva svoju spravodlivosť. Spravodlivosť pred Bohom, ktorý vie o nás všetko a pozná aj najtajnejšie zákutia nášho srdca a mysle. A my vieme, že tam je kadečo. Takže keby sme mali byť súdení podľa toho, akí sme, nedopadlo by to dobre. Ale Pán Ježiš nás očisťuje od každého hriechu a robí nás spravodlivými pred Bohom. A to je dôležité pre vstup do Božieho kráľovstva, ktoré nám je pripravené. Sami svojou múdrosťou, ani snažením, ani vykonaním tých najúžasnejších ľudských skutkov by sme sa tam nedostali, lebo vždy by nás prevážila naša hriešnosť. Veď už len keď nazrieme do svojho srdca a vidíme, aké boli neraz motívy nášho konania, tak úprimne musíme uznať, že nie vždy najlepšie a kresťanské.
Ani Korintskí nemali zabudnúť na to, čo získali tým, keď uverili v Krista. Nemali sa dať strhnúť mámením sveta a jeho ponukami. Tak isto máme zmýšľať aj my, milí b. a s. Spasenie je najvzácnejší dar a najväčší prejav Božej milosti. Nedostávame ho pre svoje zásluhy, ale zdarma od Boha skrze smrť Ježiša Krista, ktorá nám zabezpečila, že pred Bohom sme prijateľní a dokonalí v Jeho očiach v Kristovi.
Toto by sme mali vidieť aj v uplynulom roku pri všetkom, čo sme mohli vykonať v cirkevnom zbore a vnímať to ako našu vďačnú odpoveď na Božiu lásku.
Osobne si uvedomujem, že Pán Boh nielenže pri nás stál /aj pri mne/, ale aj požehnával našu prácu a otváral nám oči pre nové výzvy. Nuž a rovnako neraz použil aj naše slabosti a nedokonalosť na to, čo chcel vykonať skrze nás biednych. Ukázal nám tým, že nás miluje, ale zároveň nám pripomínal, že to nie my, ale On je ten, ktorý si zaslúži vďaku a chválu. Na Ňom všetko stojí aj padá nielen u nás, ale aj v cirkvi. Preto sa máme k Nemu obracať, u Neho hľadať i nachádzať všetko pre život a Jemu neustále ďakovať. Vtedy budeme dobrým príkladom aj pre tých, ktorí ešte Boha nepoznajú a zakladajú si na sebe, svojej múdrosti a schopnostiach.
Nás si Boh vyvolil, aby ukázal svetu, že všetko je podriadené Jemu, mocnému a večnému Kráľovi. Vážme si toto povolanie od Boha a žime aj v nasledujúcom období nového roka 2026 ako milované, vykúpené deti Božie.
Amen