Text: Józua 3, 5 – 11. 17
5 Potom Józua povedal ľudu: Posväťte sa, lebo zajtra Hospodin učiní divné skutky medzi vami. 6 Potom Józua povedal kňazom: Zodvihnite truhlu zmluvy a prejdite popred ľud. Oni zodvihli truhlu zmluvy a kráčali pred ľudom. 7 Nato riekol Hospodin Józuovi: Dnes ťa začnem vyvyšovať v očiach celého Izraela, aby poznal, že budem s tebou, ako som bol s Mojžišom. 8 Teraz prikáž kňazom, ktorí nesú truhlu zmluvy: Keď vojdete na okraj jordánskych vôd, zastavte sa v Jordáne. 9 Potom Józua povedal Izraelcom: Pristúpte a počujte slová Hospodina, vášho Boha. 10 Józua povedal ďalej: Podľa toho poznáte, že živý Boh je uprostred vás a že istotne vyženie spred vás Kanaáncov, Chetejcov, Chivijcov, Perizejcov, Girgášejcov, Amorejcov. 11 Ajhľa, truhla zmluvy Pána celej zeme prechádza pred vami cez Jordán. 17 Vtedy kňazi, ktorí niesli truhlu zmluvy Hospodinovej, pevne zastali na súši uprostred Jordánu a celý Izrael prechádzal po súši, kým všetok ľud neprešiel cez Jordán.
KÁZEŇ.
Milí b. a s., počas sviatku Zjavenia Krista Pána mudrcom sme si pripomenuli, že máme kráčať novou cestou života, tak ako mudrci odišli od Pána Ježiša inou cestou, cestou pod Božím vedením a tiež, že táto cesta má byť v posvätení a odovzdaní sa Bohu. Keď trochu sledujeme biblické dejiny a poznáme aspoň základné príbehy ľudí, ktorí sa stretli s Bohom, vidíme, že On sa snažil už od samého začiatku viesť človeka. Každého osobne, individuálne a aj spoločne ako národ.
Vidíme to už v prvých kapitolách Biblie, u Kaina, ktorý zabil v hneve a závisti svojho brata Ábela a Boh mu hovorí, aby opanoval svoj hnev, čiže strážil svoje srdce, aby do neho neprenikol hriech a nevládol mu. Božie vedenie.
Konkrétne vedenie vidíme u Abraháma, ktorému Boh zasľubuje krajinu, kde bude bývať množstvo jeho potomstva. Vedie ho z jeho starého života, domova, prostredia aj náboženstva do novej zeme, Bohom vybranej. Podobne vedie aj jeho potomkov, Izáka, Jákoba a Jozefa tak, aby kráčali Božími cestami, hoci neraz sa musia popasovať so všeličím, svojou povahou, túžbami, zvykmi, náklonnosťou k zlému, závisťou a pod.
Vieme, že potom prichádza na scénu dejín Mojžiš, ktorého Boh zázračne – cez egyptskú princeznú – zachráni v košíku na rieke Níl. Vedie ho, a dá sa povedať, že využíva aj jeho slabosti k tomu, aby vyslobodil svoj národ z otroctva, v ktorom zotrvávali vyše 400 rokov. Privádza ich späť do zasľúbenej zeme. Nie je to ľahká cesta. Nielen kvôli podmienkam púšte, ale aj kvôli ich vlastnej tvrdohlavosti a pochybovaniu. Predlžuje sa na 40 rokov a do novej zeme už vstupuje nová generácia tých, ktorí sa narodili na púšti. Tí, ktorí boli uhundraní a stále spomínali na hrnce plné mäsa v Egypte v neslobode, nesmú vstúpiť do zeme, ktorou pohrdli. Dokonca ani sám Mojžiš, ktorý môže len vidieť zasľúbenú zem, a potom na vrchu Nébo zomiera. Duchovný stav ľudu bol neustálou prekážkou, ktorá mu zatvárala vstup do Kanaánu.
Dnešný text, milí b. a s., nám predstavuje ďalšieho vodcu vyvoleného národa, ktorý preberá na seba úlohu po Mojžišovi. Józua.
Józuovi Boh zasľúbil, že bude s ním, no zároveň mu položil na srdce, aby bol silný a odvážny, no hlavne aby konal celkom podľa zákona, ktorý dal Boh skrze Mojžiša. Kniha zákona sa nemá vzdialiť od jeho úst, ale má o nej rozjímať dňom i nocou a snažiť sa konať všetko, čo je v nej napísané. Tak bude jeho cesta úspešná.
Z Božieho slova sme počuli, že Józua vyzýva ľudí, aby sa posvätili, lebo v ďalší deň bude Boh konať medzi nimi divné skutky. O posvätení sme hovorili aj minule. Že je to oddelenie sa pre službu Bohu. Je to zanechanie starého života a odovzdanie sa Bohu. Rešpektovanie Jeho vôle, dodržiavanie Jeho zákonov pre vlastné dobro človeka.
Vieme, že to je tak s človekom, že nie je schopný to všetko zvládnuť sám. Vidíme to aj na biblických postavách, ktoré boli vedené Bohom, ale bojovali neraz aj sami so sebou a robili chyby, neboli dokonalí. Podobne je to aj s nami. Vieme, že jednoducho nie sme schopní ísť tak, ako nám to ukazuje náš Pán. Neraz ideme vlastnou cestou. Pán Boh veľmi dobre vie, ako sme na tom. Preto urobil všetko tak, aby sme raz mohli prejsť cez poslednú rieku, cez smrť k Nemu do večného života. Zariadil to tak, že tou pomocou a záchranou, aby sme nezahynuli večne, je pre nás Pán Ježiš Kristus. On je ten, kto zvíťazil nad smrťou a On zaručuje, že náš prechod bude bezpečný.
Milí b. a s., predobraz tohto Božieho diela v Kristovi vidíme aj v dnešnom prečítanom texte. Boží ľud má vstúpiť do Zasľúbenej zeme, ale je tu ešte posledná prekážka. Jordán. Rieka, ktorá v tých časoch nebola „potokom“ ako je to dnes. Bola oveľa širšia a dravšia a nebolo jednoduché ju len tak prekročiť. Božie vedenie tu vidíme v tom, že On dáva presné inštrukcie, ako to má Józua a celý národ urobiť. Hlavnú úlohu tu zohráva truhla zmluvy, ktorú majú niesť levítski kňazi a ktorá zabezpečí – podobne ako to bolo pri Červenom mori – že vody zastanú a ľud bude môcť prejsť suchou nohou na druhú stranu, do Zasľúbenej zeme. Božia prítomnosť v podobe truhly zmluvy zachráni ľudí a zabezpečí bezpečnosť ich cesty. V dostatočnej vzdialenosti, asi 1 km od nich, lebo predsa len nie je možné byť v úplnej blízkosti svätého Boha pre hriešneho človeka.
Božia prítomnosť uprostred ľudu bude zrejmá nielen truhlou zmluvy, ale aj prísľubom, že zem, do ktorej ich vedie, bude patriť im a všetky národy, ktoré tam žijú, budú spred nich vyhnané.
V týchto obrazoch vidíme aj my svoju úlohu na našej osobnej životnej ceste. Náš zrak má byť upretý ku Kristovi, aby sme dokázali putovať podľa Božej vôle a mohli s apoštolom Pavlom vyznať to známe: „Nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus.“ Vtedy budeme vedieť správne premýšľať nad životom, budeme vedieť, čoho sa vystríhať, čomu odolávať, čo odmietnuť, aby sme sa nestotožnili s týmto svetom a nežili nemúdro.
Už teraz počas života má v nás umierať starý človek a povstávať nový, podľa Božej vôle. Takže Jordán je pre nás výzva, aby sme to staré doterajšie prekročili, prešli do nového života s Kristom a s Ním kráčali aj ďalej. To môžeme len so zrakom upretým na Neho.
Zároveň je to aj vízia našej osobnej budúcnosti, kedy vieme, že raz príde aj ten posledný prechod, prechod do večnej domoviny v nebesiach, kde budeme žiť s našim Pánom.
Áno, pokiaľ nebudeme ešte počas života uchvátení Kristom, tak ako bol Eliáš, čaká nás telesná smrť. Smrť nie ako nepriateľ, ale ako brána k nášmu Záchrancovi a Spasiteľovi, Ježišovi Kristovi.
Milí b. a s., Božie slovo nás aj dnes pozýva, aby sme premýšľali nad svojim doterajším životom, prehodnocovali ho a možno v prvých dňoch nového roka, rozhodli sa prekročiť a zanechať vo svojom živote všetko to, čo je prekážkou nášho kráčania s Kristom. Kráčania novým životom s výhľadom ku skutočnému domovu, ktorý nám je zasľúbený, zeme, v ktorej bude dokonalosť, láska a pokoj Boží.
Amen