Text: Lukáš 2, 21
21 Keď prišiel ôsmy deň a dieťatko bolo treba obrezať, dali Mu meno Ježiš, ako Ho anjel bol pomenoval prv, než sa počalo v živote.
KÁZEŇ
Dnešným dňom, prvým v novom roku 2026, sa pred nami otvorila cesta, po ktorej máme kráčať. Iste o nej máme nejaké tie svoje predstavy a určite aj túžby, ako by mal vyzerať ďalší rok nášho života, ale keďže nepoznáme svoju budúcnosť, vieme o tejto ceste veľmi málo. Vidíme len kúsok dopredu a to, čo sa nachádza za stromami lemujúcimi našu cestu, či ako to vyzerá za kopcom, ktorý je v nedohľadne, či čo nás čaká za prvou zákrutou, to všetko je zatiaľ skryté pred našimi očami.
Na cestu nášho života sa chce k nám pridať Pán Ježiš. Chce byť prítomný v každom okamihu, aby mohol byť našou oporou, keď budeme mať pocit, že už nevládzeme; chce byť našou ochranou, keď na nás bude kadečo doliehať a chce byť aj našim posilnením v životnom boji a jednotlivých zápasoch, aby sme to zvládli, nevzdali sa priskoro, ale boli vytrvalí a zostali verní až do konca. A tak keď sme si v prvých minútach nového roka priali všetko len to najlepšie, verím, že my kresťania sme tak urobili práve v tomto vedomí Božej a teda Kristovej prítomnosti.
Milí b. a s., už počas vianočných sviatkov sme si pripomínali, aký Dar sme dostali v Pánovi Ježišovi Kristovi. To prezrádza aj Jeho meno Ježiš, ktoré znamená „Hospodin je spása“. Každé meno má nejaký význam. V našej kultúre tomu nepripisujeme až taký význam, ale meno určitým spôsobom človeka charakterizuje.
Ježišovi meno nevybrali rodičia, ale sám Boh. Evanjelista Lukáš zaznamenal, že anjel Gabriel, ktorý prišiel oznámiť Márii, že sa jej narodí Syn, jej povedal, aké Mu má dať meno. A niečo podobné počuje aj Jozef, keď sa mu zjaví anjel vo sne a uisťuje ho, že sa nemá báť prijať Máriu za ženu, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého a má Mu dať meno Ježiš. Už toto meno hovorí, kým Ježiš je a čo prichádza urobiť: zachrániť svoj ľud. Tým sa ukazuje, že Jeho identita je vlastne Jeho poslaním.
Nie náhodou bol Pán Ježiš už ako nemluvňa podrobený Mojžišovmu zákonu, keď Ho na ôsmy deň obrezali v chráme v Jeruzaleme. Obriezka bola krvavým potvrdením zmluvy, znamením, že Boh si privlastňuje človeka. Bola predpísaná zákonom už od čias Abraháma.
A prečo práve na ôsmy deň? Tento deň je ustanovený Bohom ako deň „začlenenia“ do zmluvy. Osem dní znamená nový začiatok: sedem dní tvorenia = dokončenie sveta, ôsmy deň = nový svet, nový život. Rabínska tradícia považuje ôsmy deň za deň Božej zmluvy, ktorý presahuje prirodzený poriadok.
Tak môžeme vidieť, že Kristovo dielo záchrany sa začína už pri jasliach. Už tam sa ukazuje, že Pán Ježiš pôjde cestou poslušnosti a tak ako neskôr pri Krste, ktorý v podstate nepotreboval, podrobuje sa všetkému, aby sa stotožnil s hriešnym ľudstvom – hoci sám hriech nemal – aby mohol byť poslušný namiesto nás, aby ukázal, že celý Jeho život od začiatku je dielom spásy.
Milí b. a s., telesný znak obriezky bol nielen vonkajším symbolom príslušnosti k vyvolenému národu, ale bol daný aj na to, aby ukazoval na duchovnú realitu. A už vtedy zaznelo Božie zasľúbenie o Božej prítomnosti pre tých, ktorí milujú Hospodina a zrušenie každej kliatby a bolo spojené s obriezkou srdca. Pánu Bohu nešlo o vonkajší výkon, ale zmenu srdca.
Obriezka je pri Ježišovi predobrazom kríža a obe udalosti znamenajú oddelenie od hriechu, očistenie a záchranu.
My kresťania máme Krst Svätý, ktorému sa podrobujeme, ním sme začlenení nielen do cirkvi ako ľudského spoločenstva, ale je to aj „podpis Božej zmluvy“, záväzok, že patríme Kristovi. Je to duchovná „obriezka srdca“ a mala by sa odraziť na spôsobe nášho života. Krstom dostávame nové meno – kresťan. Ten, ktorý je pod Kristom. Mala by to byť naša identita, ktorá by nás charakterizovala v každodennom živote a odrážala sa na našom myslení, rečiach aj konaní.
Ježišova obriezka hovorí: „Patrím Bohu.“ Jeho meno hovorí: „Hospodin zachraňuje.“ Jeho poslušnosť hovorí: „Pre teba som naplnil zákon.“ A Krst hovorí: „Patríš Bohu aj ty.“
Tak ako si dnes pripomíname obriezku Pána Ježiša, my by sme si mali pripomínať svoj vlastný Krst a teda aj to, komu patríme a takto vykročiť do nového roka.
Verím, že v novom roku by sme chceli niektoré veci aj zmeniť. Hlavne tie, ktoré nie sú dobré alebo aspoň vedieť sa možno s niečím zmieriť a prijať to, ako realitu, v ktorej žijeme. Na tom, aby sa veci pohli dopredu, aby sme neostávali stále na tom istom bode ako doposiaľ, sa musíme aj my sami nejakým spôsobom podieľať. Na začiatok dovoliť, aby Boh vykonal zmenu v našom vnútri. Samozrejme, že si uvedomujeme, že každá zmena nás niečo aj stojí. A zmeny môžu aj bolieť, lebo sa dotknú nášho ega, našich predstáv, našich vízií a nás samých v každom ohľade. Ale zmeny sú niekedy potrebné a niekedy dokonca prichádzajú tak plynule, ako prišiel aj nový rok.
Nový rok pre nás nemusí byť len kalendárnou zmenou, môže byť začiatkom života, ktorý patrí Bohu. To je pre nás živé pozvanie. Nové obdobie nášho života môžeme prežiť v Kristovej prítomnosti. On pre to urobil všetko a čaká, čo s tým urobíme my.
Verím, že keď sme sa dnes zhromaždili v chráme Božom, chceme vstúpiť do nového roka správne, a že nám záleží na tom, ako bude vyzerať náš život. Isteže to neberieme ako magický úkon, ktorý nám automaticky zabezpečí dobrý a pekný rok. Tu ide o niečo viac, hlbšie.
Cesta s Pánom Ježišom nebude iste tou širokou cestou, cestou sveta, po ktorej kráčajú mnohí, ale skôr úzkou a chvíľami aj strmou a nebezpečnou. My vieme, že to je aj cesta odriekania, nesenia vlastného kríža; cesta, ktorú lemujú zradné priepasti hriechu a lákavé odbočenia pokušení tohto sveta. Aby sme z nej nezišli, ale zotrvali verne na nej, chceme ísť so sprievodcom, ktorý je skúsený, znalý, a ktorý pozná nielen jej začiatok, ale aj koniec. Keď pôjdeme s Ním, s Pánom Ježišom, máme nádej, že zvládneme všetky jej peripetie a výzvy života sa nám nestanú neprekonateľnou prekážkou, ale posilnia nás v životnom boji.
Nový rok nám teda dáva príležitosť žiť s Ním, nie podľa našich schopností, ale vernosti. Nech je tento nový rok pre nás nielen ďalším číslom, ale začiatkom života, ktorý Boh mení a posväcuje.
Amen
Modlitba
Pane náš dobrotivý, dnes vstupujeme do nového obdobia, kalendárneho roka, o ktorom veľa toho nevieme. Možno niektoré veci tušíme, ale nemôžeme presne povedať, čo sa bude diať. To, čo však vieme s istotou povedať, je, že Ty chceš aj v roku 2026 kráčať životom s nami. Chceš byť našou Istotou, Oporou, Sprievodcom, našou Silou a Láskou.
Tak ako si sa Ty podriadil Bohu vo všetkom, už hneď na začiatku Ťa dali obrezať, čím naplnili Zákon, aj my sa chceme podriadiť Tebe, aby sme konali v súlade s Tvojou vôľou a kráčali po tých cestách, ktoré sa Ti páčia a pre nás sú požehnanými.
Do Tvojich rúk sa vkladáme s vedomím, že radi prijmeme všetky zmeny, ktoré je potrebné v našich životoch vykonať a plne sa Ti oddáme celým našim životom. Prosíme, daj nám silu, aby sme s Tvojou pomocou zvládli všetko, čo príde do nášho života. Daj nám múdrosť, aby sme vedeli všetko konať v Tvojej spravodlivosti a pravde. Naplň naše srdcia svojou láskou, ktorá premáha zlo, prikrýva každý hriech a mení tento svet. Upevni našu vieru v Teba, ktorá bude hnacou silou v nasledovaní Teba aj v roku 2026. Kiež sme živými stránkami Tvojho slova, ktoré budú ľudia „čítať“ s radosťou a tým aj dobrými príkladmi, aby Ti ľudia zatúžili patriť a rozhodli sa odovzdať Ti svoj život. Nech je aj skrze nás požehnané Tvoje sväté meno!
Amen