Text: Lukáš 12 – vybrané verše
35Majte bedrá opásané a sviece horiace a buďte podobní ľuďom, ktorí si očakávajú pána, kedy sa vráti zo svadby, aby mu hneď otvorili, len čo príde a zaklope. Blahoslavení sluhovia, ktorých pán, keď príde, nájde bdieť; amen, hovorím vám, že sa opáše, posadí ich a pristúpiac, bude im posluhovať. Aj vy buďte pripravení; lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte.1I povedal Mu Peter: Pane, či nám hovoríš toto podobenstvo, a či všetkým? A Pán odpovedal: Kto je teda verný a rozumný šafár, ktorého Pán ustanoví nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával určenú stravu? Blahoslavený sluha, ktorého pán, keď príde, nájde tak robiť. Pravdu vám hovorím, že ho ustanoví nad celým svojím majetkom. Lebo od každého, komu bolo mnoho dané, bude sa mnoho pohľadávať; a komu mnoho zverili, od toho budú viac žiadať.
KÁZEŇ.
Milí b. a s., už počas dvoch adventných nedieľ sme si hovorili o našich ľudských očakávaniach. Niektoré z nich sa nám napĺňajú, niektoré nie. Niektoré očakávania zanechávame, niektoré meníme, v niektorých zotrvávame. Do našich ľudských očakávaní by malo patriť jedno, ktoré by sa malo ťahať celým našim životom. Intenzívnejšie ho vnímame ku koncu cirkevného roka a v adventnom období. Očakávanie druhého príchodu Krista.
Pán Ježiš povedal viacero podobenstiev, ale aj konkrétnych výziev práve ohľadne svojho druhého príchodu. V nich nám odhaľuje, že aj Pán Boh má od nás určité očakávania. Najmä jedno: aby sme boli pripravení na Jeho druhý príchod. Toto očakávanie má od nás, ktorí patríme do Jeho cirkvi.
Keď učeníci počuli, že Ježiš hovorí o pripravenosti a nabáda k nej, opýtal sa Ho Peter: „Pane, či nám hovoríš toto podobenstvo, a či všetkým?“
Toto isté sa môžeme pýtať aj my dnes. Týka sa to všetko, čo je v Biblii napísané aj nás? Áno. Týka sa nás to všetkých. Týkalo sa to učeníkov aj vtedajšej cirkvi. A musíme povedať, že my veriaci budeme súdení prísnejšie, lebo nám bolo dané poznanie Pána Boha skrze Ježiša Krista, a tým pádom nám bola zverená aj určitá služba, ktorú máme konať. Tou službou je zvesť Božieho slova slovom i životom.
Príchodom Pána Ježiša do nášho sveta prišlo aj Božie kráľovstvo. Sme jeho súčasťou, hoci niekedy si to nemusíme ani uvedomovať. Dr. Martin Luther vo Veľkom katechizme vysvetľuje: „Lebo Božie kráľovstvo prichádza k nám dvojakým spôsobom: teraz časne slovom a vierou; potom večne zjavením.“
V Otčenáši sa dokonca modlíme za to, aby prišlo Božie kráľovstvo do nášho sveta, teda aj aby sa uplatňovala Božia vôľa pri nás. Tu prosíme za oboje: „Aby prišlo k tým, ktorí ešte nie sú v ňom, ale aj k nám, ktorí sme sa doň už dostali, a to s každodenným vzrastaním vo viere a láske, a potom vo večnom živote, kde je náš cieľ.“
Dnes, milí b. a s., sa chceme sami seba pýtať, či napĺňame Božie očakávania?!
Keďže Pán Ježiš nás pozýva k tomu, aby sme boli na Jeho príchod pripravení, ako povedal, máme mať opásané bedrá a horiace sviece. Čo to znamená?
V starovekom Izraeli nosili ľudia tuniky – dlhé šaty, ktoré neboli pohodlné na prácu, beh, ani na boj. Preto, aby boli pripravení k nejakej činnosti a dokázali ju zvládnuť, museli si najskôr opásať bedrá. Pre ich kultúru to bolo zrozumiteľné, pre našu nie. Ale slovu byť pripravený rozumieme. Veď sa to týka všetkých nás v rôznych okamihoch života.
My rodičia sa detí pýtame, či sú pripravené do školy, teda pod tým myslíme, či majú napísané všetky úlohy, či majú všetky potrebné zošity a učebnice v taške, či si nezabudli peračník, teraz už aj čip, aby mali zaznamenanú dochádzku a čí majú desiatu.
Keď ideme do práce, sami seba sa pýtame, či máme všetko, čo potrebujeme. Keď ideme do obchodu, skontrolujeme, či máme peňaženku a v nej peniaze alebo kartu, aby sme mohli nakupovať.
Keď ideme na dovolenku, píšeme si zoznam vecí, ktoré nám treba vziať, aby sme boli pripravení stráviť dva týždne mimo svojho domova, kde máme všetko.
Keď máme pred sebou akúkoľvek skúšku, mladí v škole a všetci v živote, verím, že chceme byť pripravení.
Nuž a aj na druhý príchod Krista musíme byť pripravení. V srdci, v duši. Príprava znamená dať Mu svoj čas, svoju pozornosť, svoju lásku.
Úprimne, koľko času venujeme kadejakým činnostiam, a pritom nie sú až také dôležité ako príprava na večnosť. Byť pripravený srdcom, ochotný zanechať tu všetko, nemať voči nikomu zatrpknutosť a hnev, milovať Boha a konať v súlade s Jeho vôľou, to je pripravenosť. To sú bedrá opásané a človek pripravený k službe.
Druhá vec, ktorú potrebujeme, je mať horiace sviece. My by sme povedali zapnutú elektriku, aby sme mohli svietiť a robiť všetko to, čo robíme s jej pomocou. Samozrejme je to obraz zo života. Horiaca svieca je Božie slovo. Ono nám svieti na ceste života, aby sme vedeli, akými máme kráčať cestami. Ukazuje nám, čo je správne a čo nesprávne. Slovo Božie je ako zrkadlo, v ktorom vidíme svoju pravú tvár srdca a stav našej duše. Keď sa pozeráme do zrkadla, vidíme svoju tvár. Vidíme začínajúce alebo prehlbujúce sa vrásky; vidíme, akej farby máme vlasy, či ich netreba zafarbiť alebo upraviť. Vidíme svoju pokožku, či je zdravá. A ak neignorujeme to, čo sme videli, tak v prípade, že niečo nie je v poriadku, riešime svoje problémy. Podobne je to aj s našim vnútrom. Našou dušou a srdcom. Božie slovo nám pomáha, aby sme si všimli pokrivenosť svojho charakteru, nesprávne myslenie, slová, či konanie. Božie slovo nás prebúdza ku pokániu z našich hriechov, lebo nám presne pomenúva to, čo sme urobili zle alebo neurobili dobre. Božie slovo nám jasne naznačí, že náš život nie je v súlade s Božou vôľou.
Milí b. a s., byť pripravení, je naša úloha. Tým splníme Božie očakávania a možno pomôžeme aj druhým, aby vnímali, že je dôležité sa pripraviť na večnosť. Že zmysel života nie je v naháňaní sa za matériou a tým, čo je pominuteľné, ale v nachádzaní cieľa, ktorý nám bol určený a jeho naplnenie.
Tento svet spí, ale skutoční veriaci čakajú na návrat svojho Pána. Aj keby sa vrátil neskoro, sú blahoslavení, keď je ich život spojený s každodenným bdením.
Tých, ktorí budú bdelí a pripravení na príchod Pána Ježiša, čaká nádherná odmena. Božie Slovo hovorí o zvláštnej situácii, ktorá sa udeje pri návrate pána. Sám pán bdelých a očakávajúci usadí a sám im začne posluhovať. Samotná motivácia k tomu, aby sme bdeli, je už v tom, že budeme môcť stolovať s Pánom Ježišom v Jeho kráľovstve. No myšlienka, že nám sám Pán Ježiš bude slúžiť, je niečo, čo by nás malo motivovať k pripravenosti očakávať Pána v každej chvíli života.
Čas, ktorý ešte máme k dispozícii, máme využiť správne. Robme všetko pre to, aby bolo Božie kráľovstvo v nás viditeľné. Kráľovstvo Božie je o láske milujúceho nebeského Otca a o Jeho srdci. Zvesť o tomto kráľovstve sa má dostať do celého sveta. My sme tí, ktorým bolo mnoho zverené a máme to podávať ďalej. Od nás sa bude aj viacej očakávať. Aj tým sa budeme pripravovať na zavŕšenie príchodu Božieho kráľovstva.
Keď Pán Ježiš opäť príde, príde Božie kráľovstvo vo viditeľnej podobe, v dokonalosti a nádhere. Vtedy na ňom môžu získať účasť len tí, ktorí ho už predtým mali vo svojich srdciach.
Milí b. a s., bdejme, nedajme sa odviesť od toho, čo je dôležité. A dnes, kedy nám je pripravený stôl milosti, dajme sa darmi Svätej Večere Pánovej očistiť, obnoviť v sebe horlivosť Ducha a lásky, a tak vykročiť do zajtrajška s vôľou a chuťou naplniť Božie očakávania.
Amen
Modlitba
Drahý náš Pane, na adventnom venci pribudlo ďalšie svetlo a to znamená, že sa približuje deň, kedy si budeme pripomínať Tvoj prvý príchod. Tak ako každý rok, keď slávime Vianoce. Odpusť, že málokedy myslíme na to, že Ty môžeš prísť hocikedy druhý krát. Tak zabúdame aj na to, že máme byť pripravení. V srdci, v duši, vo svojich vzťahoch, postojoch, v tom ako vnímame život a aký zmysel doň vkladáme.
Prosíme, Pane, pomôž nám opásať si bedrá a niesť horiace sviece, aby si nás nenašiel nepripravených. Nech vieme, aké máme na tomto svete poslanie a nech ho verne napĺňame. Zveril si nám mnoho a očakávaš, že Ti budeme verní. Pomôž nám k tomu.
Dnes, keď pristupujeme k Tvojej svätej Večeri, pomôž nám zanechať všetko, čo nás ťaží, trápi a bolí pri Tvojich nohách. Daj silu zanechať starý život a vykročiť do nového, Tebou a Tvojim Duchom posväteného.
Amen