Text: Jakub 1, 18 – 25
Vedzte, bratia moji milovaní: 19 Nech je každý človek rýchly, keď treba počúvať, pomalý, keď má hovoriť, a pomalý k hnevu. 20 Lebo hnev muža nepôsobí spravodlivosť pred Bohom. 21 Preto odložte všetku nečistotu a všetko množstvo zlosti a s tichosťou prijímajte vštepované slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše. 22 Buďte však činiteľmi slova, a nielen poslucháčmi, ktorí oklamávajú sami seba. 23 Lebo ak je niekto poslucháčom slova, a nie činiteľom, podobá sa mužovi, ktorý si v zrkadle pozerá svoju prirodzenú tvár; 24 videl sa totiž, ale odišiel a ihneď zabudol, aký je. 25 Ale kto sa zahľadel do dokonalého zákona slobody a vytrval nie ako zábudlivý poslucháč, ale ako činiteľ skutku, ten bude blahoslavený vo svojom konaní.
KÁZEŇ.
Keď Ján Krstiteľ vystúpil na púšti, volal ľudí k pokániu, k vnútornej zmene a túto výzvu predkladal obrazmi zo života: pripravujte cestu Pánovi, vyrovnávajte Mu chodníky; inde: ale sekera je už priložená na korene stromov; každý strom teda, ktorý nerodí dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. A o Ježišovi povedal: v Jeho ruke je vejačka, vyčistí si humno a svoju pšenicu zhromaždí do obilnice, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.
Milí b. a s., keby sme teraz my stáli pri rieke Jordán alebo sedeli na jeho brehu a počúvali Jána, ako by to na nás pôsobilo?
Začal sa advent a my chceme častejšie sedieť pri počúvaní Božieho slova. Možno pre niekoho zaznieva lahodne a príjemne, veď snažíme sa ho podávať tak, aby bolo počuteľné, aby sa v srdci človeka mohlo ujať, zapustiť v ňom korene a prinášať úrodu. No niekedy nás pichne priamo, trafí tam, kde máme problém, usvedčí z hriechu, napomenie, zastaví na ceste života, je rovnako tvrdé ako keď hovoril Ján.
Možno sa niekedy stane aj to, že nám akosi preletí ponad hlavu a akoby nám ho vtáci vyzobali skôr, než by mohlo dopadnúť do nášho srdca. Aj to sa stáva. Hlavne, keď nám v mysliach prebiehajú všelijaké otázky, keď starosti života hatia slovo a nedovolia mu dostať sa tam, kde by mohlo rásť. Niekedy je problémom pochybnosť, nevedomosť, a preto aj odmietnutie slova.
Verím, že aj v dobe, kedy vystupoval Ján Krstiteľ, bolo veľa ľudí na tom podobne. Preto práve pre tých, ktorí slovo nebrali vážne, povedal o sekere, ktorá je priložená ku koreňom stromov. Čiže Božie slovo preniká do hĺbky srdca a duše a „robí tam poriadok“. Bolo to tak od počiatku a bude to tak až do úplného konca, ale tí, ktorí ho nebrali vážne, ktorí sa k nemu stavali ľahostajne, tým bude na odsúdenie.
O Božom slove hovoril aj apoštol Jakub. Napísal list 12 kmeňom v diaspore. Tam žili kresťania roztrúsení pre prenasledovanie v rôznych pohanských prostrediach. Zároveň je jeho list určený pre celú cirkev, takže aj pre nás.
Jakub tiež písal o tom, čím je slovo Božie. Ono má moc spasiť naše duše. Ako?
Slovo Božie nám hovorí o tom, čo Boh od nás žiada, ale aj o tom, čo nám dáva. V tomto čase chceme viac hovoriť o prichádzajúcom Ježišovi, ktorý je Mesiášom, čiže Záchrancom. Božie slovo nám o Ňom podáva správy od narodenia až po vzkriesenie. Vieme, že slovo o Ňom menilo ľudské srdcia v prvej cirkvi /Skutky apoštolov/, ale aj dnes. Ten, kto počúva slovo a verí mu, dôveruje Bohu, ten je na najlepšej ceste spasenia. A ako napísal Jakub, neostáva len pri počúvaní, ale aj koná podľa neho. Božie slovo nás usvedčuje z hriechu, hovorí nám pravdu o nás, ale zároveň nás ťahá ku Spasiteľovi, kde prichádza sloboda skrze Jeho obeť za nás.
Milí b. a s., Božie slovo nám pomáha rozpoznávať to, čo je zlé, nesprávne, nečisté a vedie nás k správnemu životu. Preto musíme nielen počúvať, ale aj podľa Božieho slova žiť.
Najväčším príkladom je nám sám Pán Ježiš. Keď sledujeme Jeho život, pripomíname si Jeho skutky, premýšľame o tom, čo hovoril v podobenstvách, ale aj keď trávil čas so svojimi učeníkmi, poznávame tým Božiu vôľu.
Takže keď počúvame slovo o Pánovi Ježišovi, je na nás, či aj dovolíme, aby toto slovo preniklo do našich sŕdc a urobilo tam potrebné zmeny. Aby sme neostali iba pasívnymi poslucháčmi, ktorých slovo Božie nevedie na ceste života, musíme oň zápasiť. Niekedy aj sami so sebou, niekedy s predstavami o tých, ktorí slovo Božie zvestujú a s predsudkami, ktoré nám občas bránia počúvať slovo pre seba a svoj život.
Keď priniesli Jozef s Máriou 8-dňového Ježiša do chrámu, aby Ho tam kňaz obrezal, staručký Simeon videl v Ňom Mesiáša, velebil Boha a povedal: „Tento bude na pád a na povstanie mnohým.“ Tým predpovedal, že ľudia sa rozdelia minimálne na dve skupiny. Tých, čo prijali Ježiša ako svojho Mesiáša a vidia v Ňom naplnenie prorockých predpovedí a teda aj naplnenie Božieho slova. A tých, ktorí Ho odmietnu, lebo budú v Ňom vidieť iba syna Jozefa, tesára z Nazaretu.
Dodnes platí Simeonovo proroctvo a aj my sami vidíme, ako sa ľudia v dnešnej dobe stavajú voči Pánovi Ježišovi a Božiemu slovu.
Pre nás, milí b. a s., ktorí sa zhromažďujeme k počúvaniu Božieho slova aj počas týždňa, je nám slovo Božie pomocou, aby sme sa vedeli pripraviť na sviatky Vianoc, ale aj na druhý príchod Krista ako Sudcu živých i mŕtvych. Tým sa obohacujeme o možnosť lepšie sa skúmať.
V tieto dni zaiste mnohí pripravujú aj svoje domácnosti ku sviatkom. Väčšina ľudí upratuje a ozdobuje svoje príbytky. Ale to je podobné aj tomu, ako sa pripravujeme duchovne. Lebo keď človek chce pripraviť svoj dom, musí ísť do hĺbkového upratovania. Musí sa dostať k veciam, ktoré už roky ležia v skrini, alebo uložené na pôjde v škatuliach. Možno aj zabudol, čo všetko nepotrebné tam má a treba sa toho zbaviť. Aj v duchovnej príprave je to podobné. Tiež musíme ísť do hĺbky srdca. A v tom pomáha Božie slovo vytriediť, čo máme držať a čoho sa máme zbaviť.
Adventný čas je aj tichým časom, kedy máme ako napísal Jakub, v tichosti prijímať vštepované slovo. V tichosti počúvať, čo Boh ku nám hovorí, aby sme potom mohli týmto slovom žiť. Jakub pripomína, že máme odložiť všetok hnev.
Keď sa vrátime k Jánovi Krstiteľovi, tak pri jeho zvestovaní slova sa možno niektorí aj hnevali, lebo hovoril otvorene a slovo Božie sa ich priamo dotýkalo. My sa máme vyhnúť tiež hnevu. Odložiť všetku nečistotu srdca a v tichosti načúvať.
Milí b. a s., počas adventných večierní budeme premýšľať nad listom Jakuba. Budeme prechádzať jednotlivými kapitolami a skúmať Božie slovo, ako sa má ďalej podieľať na živote nás ako Božích dietok.
Amen
