Text: Matúš 25, 1 – 13
1 Vtedy bude kráľovstvo nebeské podobné desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi. 2 Päť z nich bolo pochabých a päť rozumných. 3 Tie pochabé si totiž vzali lampy, ale nevzali si olej; 4 tie rozumné si však vzali s lampami aj olej v nádobách. 5 Keď ženích meškal, zdriemli všetky a zaspali. 6 O polnoci nastal krik: Ajhľa, ženích, vyjdite mu naproti! 7 Vtedy prebudili sa všetky panny a pripravovali si lampy. 8 Tu pochabé povedali rozumným: Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú! 9 Ale rozumné povedali: Aby potom nestačilo ani nám, ani vám? Choďte radšej k predavačom a kúpte si. 10 Keď však odišli kupovať, prišiel ženích; pripravené vošli s ním na svadbu a dvere sa zatvorili. 11 Neskoršie prišli aj ostatné panny a hovorili: Pane, pane, otvor nám! 12 Ale on odvetil: Veru vám hovorím, nepoznám vás! 13 Preto bdejte, lebo nepoznáte dňa ani hodiny, kedy príde Syn človeka.
KÁZEŇ.
Milí b. a s., dnes máme pred sebou ďalšie podobenstvo, ktorým nám chce Pán Ježiš priblížiť udalosti týkajúce sa Jeho druhého príchodu. Pre pochopenie je k tomuto podobenstvu potrebné povedať pár historických poznámok, pretože predsa len my nežijeme v tej istej dobe ako Pán Ježiš a nežijeme ani v rovnakom časovom pásme.
V Oriente boli a dodnes sú iné zvyklosti ako u nás v Európe a aj na Slovensku. Svadba sa tam slávi večer, pretože cez deň je príliš teplo. Nevesta vo svojom rodičovskom dome čaká na ženícha a spolu s ňou aj družičky. Úlohou družičiek je vyjsť oproti ženíchovi, keď ohlásia jeho príchod. Keďže všetko sa deje v noci – mimochodom ženích na seba dá čakať – družičky potrebujú lampy. Tak ako my máme rôzne druhy svietidiel, aj oni používali malé lampy, ktoré boli na použitie vonku. S lampami vždy museli brať aj nádobku s olejom, lebo ho bolo treba dolievať. Keď teda ženích prišiel, všetky mu vyšli oproti aj s nevestou a odobrali sa do jeho domu, aby tam v kruhu príbuzných, priateľov, hudobníkov slávili svadobnú hostinu. Keď prišli do domu, dvere sa zatvorili a už nebolo možné vstúpiť nikomu.
V tomto podobenstve máme 10 panien, čiže družičiek. Číslo 10 je tu zámerné, pretože znamená číslo plnosti. Boží zákon má 10 prikázaní, na ruke máme 10 prstov, 10 bolo egyptských rán, hudobný nástroj harfa má 10 strún. Čiže Pán Ježiš týmto počtom poukazuje na to, že celá cirkev v plnosti je pozvaná na Jeho svadobnú hostinu na konci časov. Cirkev ako taká, teda všetci kresťania, všetci, ktorí vyznávajú Ježiša ako svojho Spasiteľa a Pána.
Všetky družičky sa tešili na svadobnú hostinu a všetky mali pri sebe lampy. No keď dlho čakali na ženícha, zaspali. Okolo polnoci ich zobudilo hlasné volanie: „Ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety!“ A vtedy sa ukázalo, že nie všetky družičky boli pripravené na príchod ženícha. Ukázalo sa, že len polovica má pri lampách aj náhradný olej, aby im lampy vydržali zasvietené po celý čas až do domu ženícha.
Čo nám týmto podobenstvom chce Pán Ježiš povedať?
Prvoradou myšlienkou podobenstva je pripravenosť. Na druhý príchod Krista máme byť nevyhnutne pripravení. Podľa tohto podobenstva až polovica cirkvi bude nepripravená. To znásobuje vážnosť a naliehavosť Ježišovej výzvy. Keď príde Pán Ježiš, všetci veriaci, aj my, budeme rozdelení len na dve skupiny – pripravených alebo nepripravených. Neexistuje žiadna medziskupina. Žiadna zlatá stredná cesta ako to zvykneme hovoriť. Tu jednoducho musíme ísť do extrému, lebo to od nás vyžaduje sám Boh.
Milí b. a s., každý človek, ktorý bol pokrstený, dostal závdavok Ducha Svätého. To je olej, ktorý bol naliaty do lampy nášho života. Závdavok znamená určitú čiastku, teda taký dotyk od Ducha Svätého. Niečo podobné ako keď niekto má na niečo talent, schopnosť. Hovorí sa, že 10% je talent a 90% drina. No a pri pripravenosti to môže byť podobne. My sme dostali Ducha Svätého, ale nesmieme sa Ho vzdať počas života. Duch Svätý je nepredvídateľný, veje kam chce ako vietor; osloví, koho chce sám; pôsobí tam, kde vidí otvorené dvere srdca. Duch Svätý nás posväcuje, teda oddeľuje pre službu Bohu. Ale záleží aj na nás, či Ho chceme mať pri sebe, alebo si myslíme, že si vystačíme sami. A práve preto sú aj panny označené za hlúpe, lebo sú nepripravené, nemajú čím rozožať oheň vo svojich lampách.
Verím tomu, že každý z nás mal už nejakú skúsenosť s Bohom. Taký ten zvláštny deň, moment, kedy sa udialo niečo, čo sa nedalo nijako rozumovo vysvetliť, ale v srdci sme cítili, že Boh je s nami skrze svojho Ducha. Alebo taký okamih, kedy nám odrazu bolo všetko jasné, hoci nám to nikto nevysvetlil. A myslím, že je to úplne skvelý zážitok. Ale nestačí ostať len pri tom. My potrebujeme počas celého života pokračovať v „Bohu“. Z minulosti sa nedá žiť prítomnosť ani budúcnosť, lebo je to ako s vyhasnutou pahrebou. Ani tá oheň viac nedá. Duch Svätý je olejom, ktorý nám pomáha, aby oheň našej viery horel až do konca. Pre svoj každodenný život teda potrebujeme Ducha Svätého a On prichádza ku nám. Otázka je, čo s tým robíme my! Každý z nás je sám zodpovedný za svoj duchovný stav. Duchovná pripravenosť sa nedá kúpiť ani požičať. Tu musíme konať tak ako 5 múdrych panien z podobenstva. Keď si od nich chceli nerozumné požičať olej, jednoducho im ho nedali, pretože by neostalo ani im dosť. Veď času bolo dosť a mali pamätať na to, aby ho mali dostatok. Každý nesieme zodpovednosť v prvom rade za seba. Na konci to tak bude, že každý bude stáť pred Bohom za seba, svoj život, svoje rozhodnutia a nebude môcť povedať ako Adam v rajskej záhrade, že to Eva je tá, ktorá za to môže. A ani ako Eva, keď povedala, že ju had naviedol.
Apoštol Pavol napomína veriacich, keď v 1.Tesalonickým 5,19 na konci zhŕňa dôležité veci pre kresťanský život, medzi ktoré patrí aj výzva: „Ducha neuhášajte!“
Citujem brata farára Šefranka:
Kedy uhášame Ducha? – Keď nedbáme o to, aby v nás Jeho oheň horel. O nejednom človeku platí: nechodieva na služby Božie, nečíta Bibliu, nemodlí sa, neprijíma Večeru Pánovu, ani len nepomyslí, kde by mohol poslúžiť, a pritom sa nazdáva: Zaobídem sa bez toho, som dobrý človek, ba lepší ako mnohí, ktorí spomenuté veci robia – chodia do kostola, modlia sa… Vskutku, existujú ľudia, ktorí kostol formálne navštevujú, ale žijú v jasnom rozpore s tým, čo tam zaznieva. To neznamená, že venovať čas Božiemu slovu, modlitbe, spytovaniu si svedomia pri spovedi, účasti pri Pánovom stole, venovať čas službe ľuďom, službe cirkvi – je márnosť. Modlitba, Písmo sväté, Večera Pánova, spoločenstvo Božieho ľudu, v ktorom môžeme jedni druhých bremená znášať – sú kanálmi, ktorými k nám prúdi Boží Duch.
Keď na ne nedbáme, ak ich zanedbávaním prispievame k „upchávaniu“ týchto kanálov – uhášame Ducha, nechávame hasnúť Jeho oheň v nás. Ducha tiež uhášame, keď nás v našom vnútri (svedomí) Duch Boží varuje a upozorňuje, že niečo nie je v poriadku, no my ignorujeme Jeho jemný hlas. – Aj tým uhášame Ducha, ochromujeme svoj duchovný život.Podobne, ak máme určité dary od Pána Boha, a všetci nejaké máme, avšak nevyužívame ich na Božiu slávu, pre rast a budovanie Pánovej cirkvi – i vtedy uhášame Ducha. Nevyužívať Bohom darované príležitosti pre konanie dobra je hriech (Jakub 4, 17). Keď sme chladní k potrebám našich blížnych, a namiesto vzájomného povzbudzovania sa vo viere, sme si navzájom ľahostajní, ba až nevraživí – aj vtedy uhášame, zarmucujeme Ducha.
Milí b. a s., teraz je čas sa pripravovať. Teraz si musíme vziať všetko, čo potrebujeme, aby sme potom, keď príde čas, mohli vojsť s ostatnými na svadobnú hostinu Baránka, Ježiša Krista. Ako bolo povedané v podobenstve, keď sa dvere zatvoria, už bude neskoro. Potom už môžeme klopať, búchať, kričať i prosiť, nikto nám neotvorí. Dvere spásy sú od Ježišovho prvého príchodu otvorené dokorán. Len vojsť pripravený.
Tento život máme k dispozícii na to, aby sme ho žili správne. Múdro. Teda pod vedením Ducha Svätého a pomocou Božieho slova. Iba vtedy budeme vedieť ako žiť život v posvätení, teda oddelení pre Pána Boha.
Toto podobenstvo povedal Pán Ježiš pre všetkých veriacich. Aj tie nerozumné panny, to sú tiež tí, ktorí sú pozvaní na hostinu Baránkovu. Začali dobre a navonok nevieme veľmi povedať a rozlíšiť – a nie je to ani naša úloha, ako sme počuli minulú nedeľu, triediť – kto je múdry a kto nemúdry. Lebo navonok môžu všetci vyzerať veľmi podobne. To, kto do akej skupiny pôjde, sa ukáže až pri druhom príchode Krista. My sa máme snažiť, aby sme boli pripravení.
Pozvanie na svadbu stále platí. Nikto ho nezrušil a je na každom z nás osobne, či budeme môcť vojsť.
Amen.