Text: Lukáš 5, 1 – 11
1 Raz, keď sa zástup valil na Neho, aby počúval slovo Božie, stál vedľa Genezaretského jazera. 2 A uzrel dve lode pri jazere; rybári už vystúpili z nich a prali siete. 3 Vstúpil teda na jednu z lodí, ktorá patrila Šimonovi, a prosil ho, aby máličko odrazil od brehu. I posadil sa a z lode učil zástupy. 4 Keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: Odraz na hlbinu, spusťte siete a lovte! 5 Odpovedajúc Mu, Šimon povedal: Majstre, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili; ale na Tvoje slovo spustím siete. 6 Len čo to urobili, zahrnuli veľké množstvo rýb, takže sa im siete trhali. 7 I dali znamenie pomocníkom na druhej lodi, aby prišli a pomohli im. A oni prišli a naplnili obe lode, takže sa ponárali. 8 Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: Odíď odo mňa, Pane, lebo som hriešny človek. 9 Hrôza sa ho totiž zmocnila, i všetkých, ktorí boli s ním, nad lovom rýb, ktoré ulovili; 10 podobne aj Jakuba a Jána, synov Zebedeových, spoločníkov Šimonových. I povedal Ježiš Šimonovi: Neboj sa, odteraz ľudí budeš loviť. 11 Potom priraziac ku brehu, všetko zanechali a nasledovali Ho.
KÁZEŇ.
Čo myslíte, milí b. a s., zaujíma sa Pán Ježiš o náš každodenný život? Alebo Mu ide „len“ o našu spásu pre večnosť?
Keď hovoríme o Ježišovi, tak sa väčšinou snažíme poukázať na to, čo bude s nami vo večnosti, pretože to je to najdôležitejšie ako človek skončí a kam sa dostane na poslednej ceste. Večnosť je určite na prvom mieste, lebo tam končí čas a tam končia aj všetky možnosti na zmenu. Tam to už bude definitívne. Lenže my ako tí, ktorí tu žijeme niekoľko desiatok rokov si určite nesadneme na stoličku alebo neľahneme do postele, aby sme takto čakali na večnosť. Chceme žiť svoj každodenný život, starať sa o svoju rodinu, pracovať, hoci nie vždy to musí byť naša záľuba a občas sa aj zabaviť či stretnúť s priateľmi, ísť na dovolenku alebo robiť to, čo nás baví. Myslím si, že ani my kresťania nepatríme k tým, čo sa zavrú do svojej bubliny – hoci niekedy to tak môže vyzerať – a žijú vo svojom svete. No a práve preto sa niekedy stáva, že ľudia majú skreslené predstavy. Majú pocit, že ten každodenný život nepatrí pod Božiu kompetenciu, a že ani Ježiša nezaujíma to, čo sa nám deje, čím prechádzame, ako sme na tom s peniazmi alebo aké sú naše vzťahy.
Myslím, že aj samotní učeníci mohli mať sprvu taký pocit. Niektorí z učeníkov najprv chodili počúvať Jána Krstiteľa, ale časom začali nasledovať Ježiša. Ján Krstiteľ ich volal k pokániu a oni si uvedomovali, že žijú hriešnym spôsobom života a potrebujú očistenie od svojich previnení, zlyhaní, pádov. Ich duša túžila po inom živote. Ale potom, keď na scénu vystúpil Pán Ježiš, odrazu ich tam ťahalo aj niečo iné. Jeho slová boli také zvláštne, aké nikdy predtým nepočuli. A Jeho činy dosvedčovali slová, keď ich potvrdzoval rozličnými zázrakmi, aké nikto z ľudí nedokázal urobiť. Aj toto priťahovalo za Ježišom množstvo ľudí. Prinášal im niečo, čo im doposiaľ nikto nedal. Pri Ňom mali istotu a nádej, cítili pokoj a Božiu lásku. A Ježiš vedel, že im musí ďalej rozprávať o Bohu, priniesť im pravdu vo svojom slove a podoprieť ich vieru malými či väčšími zázrakmi.
Dnes máme pred sebou celkom známy príbeh o bohatom lovení rýb. Aj tu je pripomenuté, že zástup, veľa ľudí sa valilo na Ježiša, lebo chceli počúvať Božie slovo. A keďže boli pri jazere, Ježiš použil jednu loď, aby mohol každý človek na brehu počuť, čo hovorí. No nielen na to. Chcel demonštrovať aj niečo iné. Boží záujem o každodenný život človeka.
Tu konkrétne išlo o Šimona Petra a synov Zebedeových, ktorí už Ježiša predtým počúvali, ale zatiaľ stále pracovali ako rybári, aby zabezpečili svojich najbližších či rozvíjali rodinný podnik. Teda žili ten svoj každodenný život. Aj teraz bol za nimi čas noci, kedy spustili siete a snažili sa nachytať ryby, aby ich potom predali na trhu a získali nejaké peniaze na obživu. Ale tá noc im nepriala. Nedarilo sa im, hoci to nerobili prvý krát a vedeli, kde a ako chytať ryby. Unavení a sklamaní čistili na brehu svoje siete. A vtedy prišiel Ježiš s návrhom, aby znovu vyšli na more, znovu hodili siete do mora, dokonca na takom mieste, kde to bolo neobvyklé a pred zrakmi prítomného zástupu. Keďže Šimon oslovil Ježiša Majstre, nepovažoval Ho len za nejakého potulného učiteľa, ale za niekoho viac. Z úcty k Nemu teda urobil všetko tak, ako mu Ježiš povedal. Ktovie, či premýšľal nad tým, že Ježišovo slovo má moc alebo nie. Hoci povedal, že celú noc lovili a nič neulovili, ale počuli sme, že povedal: „…na Tvoje slovo spustím siete.“ Aké prekvapenie a zdesenie zažili, keď sa odrazu siete hemžili rybami a oni potrebovali pomoc druhej lode, aby to vládali všetko vytiahnuť, a aby sa nepotopili.
Na Šimona Petra v tej chvíli padla bázeň, posvätný strach pred Bohom a uvedomenie si svojej nehodnosti a malosti, ničotnosti. Uvedomenie si svojej hriešnosti oproti svätému Bohu. Možno si hneď Šimon pomyslel, ako pred chvíľou iba z úcty k Ježišovi vyšiel opäť na more, ale vôbec nedúfal, že by to malo zmysel, a že by z toho mohol byť úžitok. Veď Ježiš mal dôležitejšie veci, hlásal slovo Božie a prečo by Ho malo zaujímať to, že oni celú noc lovili a nemali úspech?
Milí b. a s., či to nebýva podobné aj v našich životoch? Do ktorých konkrétnych oblastí svojho života pozývame Ježiša a v čom sa s Ním radíme? Pri stavbe domu? Pri hľadaní lepšej práce? Pri problémoch vo vzťahoch? Pri výbere školy či dovolenky? Je tak veľa oblastí nášho života, tých každodenných vecí, rutiny, o ktorých si myslíme, že patria iba do našej osobnej kompetencie. Že s týmto Boh určite nič nemá ani nechce mať. Presne ako Šimon Peter. Ale niekedy z úcty k Bohu povieme v modlitbe pár slov o tom, čo nás trápi a vložíme to do Jeho rúk, ale nečakáme veľké veci. Myslím, že sme mali takúto skúsenosť.
Tu však na dnešnom príbehu vidíme, že je to škoda, vytesniť Ježiša zo svojich všedných dní. Veď On túži po našej spáse a záchrane, ale chce byť s nami každý deň. Chce sa zapojiť do toho chaosu, ktorý prežívame, aby nám v ňom dal svoj pokoj a nastolil poriadok. Chce sa podieľať na našich rozhodnutiach ohľadne veľkých vecí, ale aj maličkostí, lebo On najlepšie vie, čo je pre nás dobré a prospešné z pohľadu budúcich dní. Veď niekedy stačí jedno rozhodnutie a to ovplyvní náš život, životy našich blízkych a aj širší okruh ľudí. Pán Ježiš chce, aby sme sa s Ním radili, keď si sami nevieme rady, lebo On dá múdrosť pre všetko, čo potrebujeme. Pán Ježiš chce byť našim každodenným spolupútnikom, aby nám ukázal Božiu lásku, a aby v našich životoch mohol vykonať mnoho zázrakov.
Ja verím, že sme aj toto už zažili vo svojich životoch. Keď sme vpustili Ježiša do svojho osobného života, keď sme Ho v modlitbe poprosili, aby nám pomohol, zastal sa nás, vytiahol nás z hlbín, v ktorých sme sa umárali a priniesol riešenie do našej osobnej situácie. A verím aj tomu, že sme zažili Božie zázraky.
Dnešný príbeh nám pripomína, že bez Boha sú naše snaženia márne, hoci môžeme mať k vykonaniu konkrétnych vecí naozaj všetko, schopnosti, múdrosť, dostatok sily a chuti – to mali aj rybári, a predsa nie vždy sme úspešní. A tiež si máme uvedomiť, že naša ľudská podstata je hriešna. Bez Boha sme stratení a nedokážeme sa zachrániť, tak ako to pochopil aj Šimon Peter, keď povedal: „Odíď odo mňa, Pane, lebo som hriešny človek.“
Milí b. a s., tak ako Ježiš povzbudil Petra a ostatných slovami: Neboj sa!, tak povzbudzuje aj nás dnes. Tieto slová nám majú pomôcť, aby sme dokázali zanechať svoju minulosť a spoliehanie sa na seba a chce nám dať dostatok síl, aby sme sa obrátili k Ježišovi a kráčali životom s Ním. Nie pre divotvornú Ježišovu moc, lebo to by bolo zneužívanie Jeho dobroty a lásky. Máme byť poslušní vo viere a dôverovať slovu, ktoré počúvame, ktoré máme od Boha. Ono sa vždy naplní v tej miere a veľkosti, ako chce Boh.
Ktovie, či aj my nemáme nastúpiť na novú cestu života, opustiť staré cesty a spôsoby a ísť za Ježišom v novom štýle. Veď aj my môžeme byť tými, skrze ktorých Boh privedie k sebe ďalších, ktorí potrebujú záchranu – pre časnosť i večnosť. Toto „lovenie“, ku ktorému Pán Ježiš povolal Petra aj ďalších učeníkov, je získavanie ľudí pre Krista, vychovávanie ich pre nový zmysel života.
Pre Petra a synov Zebedeových bol neúspešný nočný lov premenený na úspech s Ježišom po boku, čo ich viedlo k trvalému rozhodnutiu všetko staré zanechať a odovzdane kráčať v novote života s Kristom. Kiež by sme aj my pri podobných okamihoch, kedy sa nás Božie slovo mocne dotýka a Boh nám konkrétne prejavuje svoju lásku a dobrotu, dokázali všetko zanechať a ísť za Ním. Nie na chvíľu, kým máme v sebe istý entuziazmus a nadšenie, ale po celý zvyšok života.
A odpoveď na prvé dve otázky je teda jasná: Ježiš sa zaujíma nielen o našu večnosť, ale aj o to, čo každý deň prežívame a chce do toho vstúpiť, aby nám pomáhal, bol našim sprievodcom na cestách života, radil nám a viedol nás tak, aby to všetko, čo budeme žiť v časnosti, bolo smerovníkom do večnosti s Ním. Nezabúdajme na to!
Amen.