Text: Matúš 2,11
I vošli do domu, uvideli dieťatko s matkou Máriou, padli na tvár a klaňali sa Mu. Potom otvorili svoje klenotnice a obetovali Mu dary: zlato, kadidlo a myrhu.
KÁZEŇ.
Asi druhý najznámejší obraz v spojitosti s Vianocami sa vynára v našich mysliach obraz troch kráľov ako idú za hviezdou do neznámeho sveta alebo obraz troch kráľov ako sa klaňajú Ježišovi a dávajú Mu dary. Starocirkevný výklad v 5.storočí vyvodil, že keďže boli tri dary, tak to boli traja králi. V 8.storočí už máme aj mená: Gašpar, Melichár a Baltazár. Neskôr sa zase uvažovalo, že traja mudrci symbolizujú tri zoskupenia národov: Sem, Chám a Jáfet, Noemových synov. Keď sa však pozrieme do Biblie, na dnešný text, nič z tohto tam nie je. Dokonca ani to, že to boli traja ľudia. A to je to, čo si musíme dnes pripomenúť, že to ani nie je podstatné. Je úplne jedno, koľkí boli a je jedno, či boli králi alebo mudrci. Podstatné je to, čo urobili.
Títo muži videli hviezdu, a keďže boli znalí vtedajšieho umenia pozorovania a skúmania vesmíru a hviezd, vedeli, že tá hviezda niečo znamená, že to nie je len tak, že sa odrazu objaví na nebi zvláštna hviezda. Neviem, neskúmala som, ani nehľadala vysvetlenie, ako to je z hľadiska putovania hviezd, ale vieme, že išli za ňou. Ich poznanie ich nútilo ísť a skúmať, hľadať Kráľa, ktorého hviezda symbolizovala a vzdať Mu hold, úctu. Podľa orientálneho zvyku bolo vzdávanie úcty spojené aj s obdarovaním. Zlato a kadidlo sa spomínajú aj u Izaiáša, ktorý žil 700 rokov pred tým.
Ako sme počuli v dnešnom evanjeliu, hviezda mudrcov doviedla až do Jeruzalema. Keďže podľa svojich očakávaní tam novonarodeného kráľa nenašli, pokračovali ďalej. Betlehem bol neďaleko a hviezda im bola stálym sprievodcom, až ich doviedla priamo k malému Ježišovi. A tu už máme časť, ktorá je základom nášho dnešného uvažovania. Časť príbehu, ktorý je taký známy aj neveriacim z vianočných pohľadníc alebo aj scénok detí, či zvyku koledovania, ktoré myslím bolo pred niekoľkými desiatkami rokov zaužívané najmä na dedinách.
Mudrci vošli do domu, kde našli dieťatko aj s matkou Máriou. Nevieme, koľko mal vtedy Ježiš, ale predpokladá sa, že už nebol uložený v jasličkách, keďže bývali v dome. Teraz mohli mudrci uskutočniť svoj zámer – vzdať Mu hold a obdarovať Ho. Prežiť v Jeho blízkosti niekoľko chvíľ, nevieme či hodín a dať Mu to, čo symbolizovalo Jeho život. Keď si predstavíme túto situáciu, určite obdivujeme neznámych mužov a pýtame sa, či im to stálo za to merať toľkú cestu, riskovať všetky nástrahy vtedajšieho sveta a ísť za hviezdou bez akýchkoľvek konkrétnejších informácií. Teda, aspoň nespomínajú sa v Biblii.
Niekedy aj my robíme podobné veci, keď ideme niekam alebo za niekým na chvíľu, z nejakého dôvodu, ktorý je ale pre nás veľmi dôležitý. A sme ochotní obetovať na to prostriedky, čas, energiu, proste všetko. Keď máme niečo v živote na prvom mieste, tak tomu venujeme veľkú pozornosť. Čo je pre nás dôležité, to je na prvom mieste. A tak sa dnes, milí b. a s., chceme pýtať: Čo to je? Čo je dnes pre teba i mňa dôležité? Čomu venujeme najviac pozornosti a pre čo sme ochotní riskovať, namáhať sa, obetovať sa? Alebo pre koho?
Mudrci mali na zozname jedno dieťa, o ktorom dokopy nič nevedeli, iba to, že bude kráľom. A predsa im to stálo za to. Lebo videli v Ňom viac. Vieme to podľa darov, ktoré Mu priniesli. Zlato je darom pre kráľa, kadidlo darom pre Boha a myrha, vonné korenie sa používalo v Izraeli na pomazávanie mŕtvych, akoby tým predpovedali, že Ježiš bude raz trpieť.
Úctu mudrci prejavil aj tým, že padli pred Ním na tvár a klaňali sa Mu. Takto sa uctieva Boh. V Starej Zmluve máme viacero príkladov ľudí, ktorí pred Bohom padali na tvár. Z úcty, zo strachu pred Božou svätosťou a z prejavu, že uznávajú Jeho autoritu a božstvo.
Milí b. a s., dnešný sviatok nám kladie otázku: Ako predstupujeme pred Boha my dnes? A či sme ochotní vôbec pred Neho predstupovať? Čo všetko nám je neraz prednejšie ako ísť vzdať hold nášmu Bohu! Možno sme mali obdobia, kedy nám na tom až tak nezáležalo, nevideli sme v tom nič dôležité. Možno práve toto obdobie, teraz, si nevieme predstaviť, že by sme nešli vzdať úctu Bohu a to nielen raz, počas sviatkov, ale celý rok. Aj my sa meníme, prehodnocujeme priority, vyberáme si a určitým spôsobom dozrievame.
Druhá otázka je: Čo Bohu prinášame? Mudrci dali to, čo bolo Ježiša hodné a to, čo bolo vzácne. Vyjadrili Mu tým úctu a ukázali, že aj oni sú pod Ním a Jeho vládou.
K Bohu prichádzame rôznym spôsobom. Priamo na bohoslužbách, kedy sa zhromažďujeme ako veriaci ľudia a tvoríme spoločenstvo, cirkev. K Bohu prichádzame aj pri modlitbe, kedy pred Ním pomyselne kľakáme a tiež sa oddávame do Jeho rúk. A čo v živote, tom každodennom? Uznávame, že On je Boh, a že pre nás vykonal dielo záchrany? Toto všetko má súvis s tým, čo Mu prinášame, ako sa Mu dávame do služby, čo sme ochotní pre Neho obetovať.
Zlato patrí medzi najvzácnejšie kovy. Našim zlatom je náš čas a naše srdce. Lebo čas máme obmedzený a my rozhodujeme o tom, komu z neho dáme a ako ho minieme. Srdce, naša duša je všetko, čo máme. Tiež záleží na nás, komu bude patriť. K čomu priľne naše srdce. A od toho sa potom bude odvíjať všetko ostatné. Náš každodenný život. Naša práca, snaženie, naše ciele.
Kadidlom je pre nás modlitba, naše myšlienky, predstavy, túžby. Tak ako dym z kadidla zaplní celú miestnosť, tak aj to, čo uctievame, čo je pre nás predmetom záujmu, to vyplní našu myseľ. Alebo naopak, na čo myslíme, to aj určitým spôsobom uctievame. To sa nám stane bohom.
Myrha by mohla byť naša snaha, práca, námaha, niekedy až po vyčerpanosť, doslova po utrpenie. Je to náš údel. Môže to byť utrpenie pre vieru v Krista. Námaha pri budovaní Božieho kráľovstva, ktorá nie je pochopená druhými a zdá sa im ako nezmysel. Možno je to láska, ktorá z nás robí bláznov a naivných ľudí, obetavá láska, akú sme videli u Krista a chceme ju šíriť ďalej.
Milí b. a s., vždy keď prichádzame k Bohu – akokoľvek – mali by sme premýšľať nad tým, čo Mu nesieme. Či sú to tie najvzácnejšie dary nášho života, alebo len niečo povrchné, aby sme si splnili svoju náboženskú povinnosť. Dnešný sviatok nás k tomu nabáda a upomína, upozorňuje nás na to, aby sme prehodnocovali svoje postoje, myslenie. My, ktorí sme veriaci v Krista a pre ktorých sú príkladom pohanskí mudrci vedení hviezdou k Ježišovi a vzdávajúci Mu hold a úctu.
Amen.