Text: Zjavenie Jána 2, 1 – 7 – List chladnúcemu zboru efezskému
1 Anjelovi cirkevného zboru efezského napíš: Toto hovorí Ten, ktorý pevne drží v pravici sedem hviezd a chodí uprostred siedmich zlatých svietnikov; 2 poznám tvoje skutky, prácu i trpezlivosť a že nemôžeš zniesť zlých; skúšal si (ľudí), ktorí hovoria o sebe, že sú apoštolovia, a nie sú, a poznal si, že sú luhári; 3 si trpezlivý, znášal si mnoho pre moje meno a neustal si. 4 Mám však proti tebe, že si opustil svoju prvú lásku. 5 Spamätaj sa, odkiaľ si odpadol, kajaj sa a rob prvotné skutky! Ak nie, prídem na teba, pohnem tvojím svietnikom z miesta, ak sa nebudeš kajať! 6 Ale to jedno máš, že nenávidíš skutky mikulášencov, ktoré aj ja nenávidím. 7 Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí cirkevným zborom! Kto zvíťazí, tomu dám jesť zo stromu života, ktorý je v raji Božom.
KÁZEŇ.
Sedem Kristových listov. Sú to listy, ktoré sa nachádzajú v poslednej knihe Biblie, v Zjavení Jána a sprítomňujú stav cirkvi v dobe vzniku Zjavenia Jána. Všetkých sedem zborov, ktorým Ján poslal Kristovo hodnotenie v listoch, ležalo na hlavnej rímskej ceste a presne podľa poradia im ich posol zaniesol. Tieto listy sa popri Pavlových stali najlepším a najstarším pohľadom na pomery pracirkvi v Malej Ázii. Ján neskrášľuje stav zborov, odhaľuje ich slabosti, aby ukázal na potrebu a možnosť nápravy. Jediné východisko pre všetky zbory a tak cirkev v celku je v Kristovi. Aby cirkev mohla pochopiť, čo bude, musí poznať nielen stav svojho zboru, ale celého kresťanstva.
Milí b. a s., v advente sa pripravujeme na sviatky Vianoc. Hĺbkovo upratujeme svoje príbytky, možno vyraďujeme nepotrebné veci, snažíme sa usporiadať svoju domácnosť a pred sviatkami vyzdobujeme miesta, kde sme najviac. V tejto snahe navonok všetko dokonale pripraviť sa možno odráža aj vnútorná potreba očistiť svoju dušu, svoje vnútro a naplniť ju tým krásnym, čo nám prináša radosť. Aj tu musíme ísť do hĺbky a práve preto potrebujeme oveľa viacej času tráviť pri Božom slove. Potrebujeme sa pozerať do zrkadla – Biblie – aby sme videli a poznali, ako urobiť poriadok vo svojom vnútri, živote. Ten, kto si neuvedomuje svoj vnútorný neporiadok, zlý duchovný stav, nemôže zatúžiť po náprave a ani sa o to nebude snažiť.
Pre nás počas tohtoročného adventu budú zrkadlom práve niektoré z Kristových listov. Verím, že keď budeme úprimne nad nimi premýšľať, nad slovom, ktoré skrze Jána dal Kristus cirkvi, pomôže nám to posunúť sa zase o kúsok dopredu a vyššie, aby naše kresťanstvo nebolo len doplnkom v živote, ale pevnou postaťou založenou na Kristovi a tak nám pomohlo vytrvať až do konca.
Prvý list je teda adresovaný do cirkevného zboru v Efeze. My máme v Novej Zmluve aj list Efezským, kde pri jeho čítaní poznávame život tamojších kresťanov a tiež sa od nich učíme, či si všímame, ako máme aj my žiť.
List začína pripomenutím, že Ten, ktorý hodnotí, je vládcom nielen týchto siedmych zborov, ale celej cirkvi. Je to Kristus. On vidí pravú skutočnosť každého jedného spoločenstva veriacich, vidí postoje a motiváciu, vidí činy kresťanov. Má právo zhodnotiť a Ján je iba sprostredkovateľom.
Ako sme počuli, zbor Efezských si počínal celkom dobre. Napriek tomu, že v tomto meste vládol kult Artemidy, bohyne úrodnosti a lesov a rozkvital obchod zlatníkov, ktorí predávali strieborné chrámy Dianine = bohyne Artemidy a ktoré mali byť zárukou, amuletom pre ľudí, si kresťania zachovali svoju vieru a úspešne bojovali proti falošným učiteľom. Ďalšou pochvalou bola ich vytrvalosť v boji proti zlu aj za cenu prenasledovania.
Milí b. a s., to, čo vidíme my ľudia, je len to vonkajšie. Často posudzujeme veci, ľudí, aj cirkev na základe toho, čo vidíme navonok. No to môže byť len zdanie. Skutočnosť vo vnútri môže byť úplne iná. Aj efezský zbor sa nám zdá fajný, horlivý, súdržný a možno aj živý. Najmä, keď počujeme, aký bol vytrvalý a staval sa proti zlu, verejne, nielen poza chrbát. A je čo povedať, ak v takomto meste dokázali vykázať falošných učiteľov, lebo to znamená, že stále zostávali v správnom postoji a držali sa mena Ježiša Krista.
Napriek tomuto pozitívnemu však zaznieva aj slovo napomenutia. Prečo? Lebo Kristus vidí do vnútra, do sŕdc ľudí, kresťanov. A On vie, že nie je všetko v poriadku tak, ako sa zdá. Pozná aj tie nepatrné výkyvy, ktoré chce odstrániť, aby zbor – cirkev bola Jeho. To je tak, ako keď si oblečieme biele veci, tam hneď vidíme každú špinku, každý fliačik. To chce Pán Ježiš. Odstrániť z nás každú poškvrnu, aby sme boli čistí a mohli žiariť pred druhými a byť svetlami, ktoré poukazujú na Krista.
Ježiš Efezským inak povedané hovorí: Chýba vám to najdôležitejšie – láska.
Nevieme presne, o akú lásku sa jedná. No pravdepodobné je, že o lásku vo vzťahoch medzi kresťanmi. Prvá láska, ktorú opustili môže byť láska v horlivosti za veci Božie. To má súvis s tým, ako aj bojovali proti zlu. Boj proti zlu totiž nemusí ešte znamenať lásku k dobru.
Myslím si, že keď sa pozrieme na to, ako dnes žijeme v cirkvi, tak je to niečo podobné. Tiež by nám Pán Ježiš mohol vytknúť málo lásky. Málo horlivosti v láske za veci Božie. Akoby sme robili veci len zo zotrvačnosti a zabudli na to, že motívom ku všetkému, čo robíme, má byť predovšetkým láska. Láska k Bohu, kedy naša láska je odpoveďou na Jeho lásku. Láska k blížnym, teda ku každému, kto potrebuje našu pomoc. Láska má byť motívom ku všetkému, čo môžeme vykonať pre naše spoločenstvo, ale aj pre druhých ľudí.
V Biblii máme napísané, že v posledných dňoch ochabne láska mnohých. A keď sa pozrieme na svet okolo seba, tak naozaj vidíme, že máme všetko, a nedostatkovým „tovarom“ je práve láska. Nezištná, obetavá, Kristova. On jej dáva hojne, len my ju nevieme potom preniesť na druhých.
Určite mi dáte za pravdu, keď poviem, že keď niečo robíme s láskou, má to úplne inú kvalitu. Stačí len napiecť koláč, či pripraviť jedlo. Ak to robíme s láskou, chutí omnoho viac. A to sa týka každej našej činnosti. Už aj toho, akí sme, keď sa stretávame spoločne, keď sa s niekým rozprávame, či druhí našu lásku z nás vycítia, alebo aj my z druhých.
Milí b. a s., vážnosť Kristovho napomenutia znela nielen pre Efezských v ich dobe, ale aj pre nás dnes. Hrozbou pre nich boli Ježišove slová, že pohne z ich svietnikom. To znamená, že ak sa nebudú kresťania v tomto spoločenstve kajať, zbor zanikne. Na základe historických prameňov vieme, že zbor naozaj zanikol.
No treba povedať aj to, že mal Božie zasľúbenie. Zasľúbenie je slávnostným záverom, ktorým Kristus upevňuje v snahe zostať a vytrvať v dobrom. Tieto slová sú Ježišovými slovami, o to sú aj pre nás dnes záväznejšie. Snaha vytrvať v dobrom je snaha o správny spôsob života, je to boj v mravnom ohľade. Každý, kto sa usiluje, vlastne bojuje proti satanovi a s Božou pomocou ho aj premáha, lebo Ježiš už zvíťazil nad každým jeho pokušením. Odmenou po statočnom boji a zasľúbenie do skvelej budúcnosti je nielen prebývanie v raji, ale aj jedenie zo stromu života, aby sme mohli mať večný život. Takéto zasľúbenie dáva Pán Ježiš nám veriacim a myslím, že tento cieľ stojí za to.
Amen.