Text: 1.Korintským 16, 13 – 14
Bdejte, stojte vo viere zmužilí a silní! Všetko nech sa deje medzi vami v láske!
KÁZEŇ.
Aký je dnes deň? Sviatočný po každej strane. 17. november je u nás na Slovensku štátnym sviatkom, kedy si pripomíname boj za slobodu a demokraciu, čo nás odkazuje na rok 1989. Vy starší si tie udalosti pamätáte a mladší sa o tom učili v škole. Ďalej je to medzinárodný deň študentstva od roku 1941. V roku 1939 v tento deň nacisti uzavreli české vysoké školy, mnoho študentov bolo deportovaných do koncentračných táborov a niektorých činiteľov popravili. No a je to aj medzinárodný deň predčasne narodených detí.
Prečo to ale spomínam? Myslím, že s dnešným textom na predposlednú nedeľu cirkevného roka to veľmi pekne do seba zapadá a súvisí. Máme sviatok, ktorý je tento rok zároveň nedeľou, a tak môžeme o týchto veciach o to viacej a hlbšie premýšľať.
V korintskom cirkevnom zbore očakávali skorú návštevu apoštola Pavla. Keďže on nemohol v tom čase prísť, a chcel u nich pobudnúť dlhší čas, poslal pred sebou svojho blízkeho spolupracovníka Timoteja, ktorý bol vekom mladý. Korintským Pavol napísal list, v ktorom ich prosí, aby ho prijali, doslova: aby sa nemusel báť u vás…Nech nikto ním nepohŕda. Potom ešte spomína spolupracovníka Apolla a nakoniec ich nabáda k ostražitosti, k životu v pravdivom vzťahu k Pánovi, ku konaniu zrelých ľudí, aby boli silní a všetko konali v láske.
Milí b. a s., slobodu a demokraciu nám nepriniesol len 17.november. Už pri stvorení nám Pán Boh dal slobodnú vôľu. Sloboda býva chápaná všelijako a dá sa rýchlo zneužiť. Väčšinou je to tak, že znamená svojvôľu, že si jednoducho môžem robiť, čo chcem. Sloboda je ako otvorené dvere, cez ktoré môže vojsť hocikto. Tak sa to dialo pred rokmi, kedy sa otvorili hranice na západ. A skutočne, prišlo všeličo a kadekto. Dnes už žijeme výsledky takto pochopenej slobody. Vy ste ju aj citeľne zažili tu v kostole, keď bol v 1991 kostol vykradnutý. Sloboda – pochopená po svojom.
Pavol o slobode píše aj v predchádzajúcich kapitolách: Všetko je dovolené, ale nie všetko prospešné. Všetko je dovolené, ale nie všetko buduje. Máme slobodnú vôľu a môžeme konať naozaj ako len sami chceme. Ale treba rátať aj s dôsledkami našej slobodnej voľby.
Keď nad slobodou premýšľame ako kresťania, tak vidíme trochu viac v tomto Božom dare. Sloboda nám pomáha pri voľbe, čo sa týka zla. Aj Eva v rajskej záhrade mohla povedať diablovi NIE. Ale ona sa slobodne rozhodla, že ho poslúchne. Adam tiež mohol Eve povedať NIE, keď mu ponúkala zakázané ovocie, ale on ju slobodne poslúchol.
Keď Pavol písal do Korintu, pripomína im, že sú slobodní k tomu, aby žili v láske, boli bdelí, ostražití a silní vo viere. To je vlastne inak povedané, aby sa nedali zotročiť svetom, v ktorom žijú, aby si nedali vziať tú slobodu, ktorú im vydobyl Kristus svojou smrťou na kríži.
Toto isté platí aj pre nás. Máme slobodu od otroctva, v ktorom sme žijeme, kým nás spod jeho jarma nevyslobodí Kristus. Každý z nás má tie svoje povrazy, ktoré potrebuje dať prerezať, aby mohol žiť v slobode. Prvé najdôležitejšie je vôbec si uvedomiť, že nás mnoho vecí zväzuje. Je to všetko to, čo nám leží na srdci, čo kladieme na prvé miesto vo svojom živote. Tak ako v čase socializmu mnohí ľudia nevnímali a nerozumeli svojej neslobode a určitému otroctvu, v ktorom sme žili – mnohým to aj vyhovovalo, cítili sa celkom bezpečne a zabezpečene. Ani v dnešnej dobe si neuvedomujú mnohí svoje otroctvo. Ono – všetko – sa totiž dá zneužiť k tomu, aby nás zväzovalo a sú to aj tie dobré veci, o ktorých by sme to nikdy nepovedali. Trebárs mobil je úžasná vec. Super. To, o čom sme ako deti len snívali, že sa budeme môcť kedykoľvek spojiť s niekým, kto je ďaleko. Ale pozrime sa, koľkým to berie slobodu. Sú otroci. Teraz, tento čas, kedy ešte do Vianoc zostáva kopec času, a ľudia už behajú, zháňajú, predbiehajú sa, len aby nič nezmeškali. Aby mali o mesiac aj pár dní dokonalé Vianoce. Tiež sme určitým spôsobom otrokmi obchodných reťazcov, lebo nevieme byť od týchto vecí slobodní. A takto by sme mohli pokračovať ďalej.
Korintským nehrozilo to, čo nám, lebo žili v inej dobe, ale tiež tam boli rôzne poviazanosti. Preto ich Pavol napomína, aby bdeli, strážili si svoju slobodu, boli ostražití, múdri a stáli vo svojej viere zmužilo, čiže ako tí, čo ňou nedajú pohnúť. Nemajú byť ako chlapci, ale ako muži. Zmužilý je taký, ktorý sa nebojí, neľaká sa ničoho, ale je smelý a odvážny, svedčiaci o tom. Aj oni majú takto konať a svedčiť o viere. Majú byť silní, aby ich nič neprevalcovalo. Veď už v tej dobe boli rôzni falošní proroci, ktorí chceli prevrátiť pravé kresťanské učenie, vnášali do neho kadečo z pohanstva aj zo Židovstva.
Ak človek má byť takýto, potrebuje stále napredovať. Nedávno som čítala pekný citát, v ktorom bolo povedané, že sa celý život učíme. A to je pravda. Nikdy nemôžeme o sebe povedať, že už nepotrebujeme nič viac vedieť, že vieme všetko. A keďže je dnešný deň aj medzinárodným dňom študentstva, čo nám pripomína opäť slobodu, že sa môžeme učiť do konca života, tak aj my sa máme vzdelávať najmä v Božom slove a učiť sa od nášho Záchrancu a Spasiteľa. O to viac, keď si uvedomujeme, že čas sa nám kráti. Mali by sme túžiť čo najviac vedieť, poznať, aby nás to mohlo viesť v každodennom živote, v rôznych krízových situáciách, aby sme sa mohli slobodne postaviť proti zlu a hriechu.
A to posledné, že dnešný deň je medzinárodným dňom predčasne narodených detí, to nás má viesť k láske. Mne tento deň hneď evokoval čas, kedy som čakala najstaršiu dcéru a bola som v nemocnici, lebo hrozilo, že sa narodí príliš skoro. Ja som si myslela, že to vôbec nevadí, však majú inkubátory a pod., ale potom prišla ležať na našu izbu jedna sestrička zo Zvolena. Robila na nedonoseneckom oddelení a pekne ma z omylu vyviedla a vysvetlila mi, koľko času, trpezlivosti a lásky treba pri takýchto deťoch. Že je to 100 krát náročnejšia výchova ako pri narodených načas. A to mi pripomína Pavlovu výzvu. Všetko nech sa deje medzi vami v láske.
Milí b. a s., láska jediná nám pomôže, aby sme všetko zvládli. Láska s veľkým L, čiže Pán Ježiš. Ale aj naša láska, ak ju budeme načerpávať pri Ňom.
A potrebujeme veľa lásky. Keď si vezmeme, že Korintskí žili v dobe tesne po Ježišovi a už mali problémy s láskou, s prijatím druhých, s autoritami. Posudzovali podľa veku, hodnotili človeka, neboli spokojní atď.
Čo už môžeme my dnes? My sme už xy generácia po Kristovi. My sme tí, ktorí uverili skrze ich slovo. A stretávame sa s mnohými, ktorí sú duchovne akoby – prepáčte za výraz – nedonosení a potrebujú tak veľa lásky, trpezlivosti, vedenie, keď nechápu častokrát ani základné veci a otázky viery.
My, ktorí Božie slovo počúvame, máme mať túto lásku. Máme si ako sluha opásať bedrá a slúžiť. Previazať svoje srdcia láskou, lebo ona dokonale dokáže spojiť ľudské srdcia. Ona je dosť veľkou prikrývkou, aby schovala všetky hriechy. Tak ako to urobil Ježiš. Vyniesol na kríž všetko to, čím sme ako ľudstvo urážali Boha, odmietali, opovrhovali Jeho láskou. On to za nás urobil, keď sa to pripísalo na Jeho účet. Miloval a miluje nás. Ale zároveň chce, aby sa náš život menil.
Milí b. a s., počas posledných nedieľ ku koncu cirkevného roka hovoríme o posledných veciach. Čo keby sme vedeli, že koniec je už tu? Pohlo by nás to? Prebudili by sme sa a bdeli? Prehodnotili by sme svoj vzťah s Bohom? Začali by sme premýšľať nad tým, že v podstate tu na svete nič nemá väčší význam, než láska?
Ako napísal Pavol: Bdejte, stojte vo viere zmužilí a silní! Všetko nech sa deje medzi vami v láske!
Amen.
