SOBOTA PO 2. PÔSTNEJ NEDELI

ZA OTCOV A MANŽELOV

16 Jákob splodil Jozefa, muža Márie, z ktorej sa narodil Ježiš, menovaný Kristus. 18 Ježiš Kristus narodil sa takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom, a skôr, ako sa zišli, ukázalo sa, že bola v požehnanom stave z Ducha Svätého. 19 Jej muž Jozef bol spravodlivý; nechcel ju vystaviť hanbe, ale chcel ju tajne prepustiť. 20 Keď premýšľal o tom, ajhľa, zjavil sa mu vo sne anjel Pánov a povedal: Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Mária za ženu, lebo čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. 21 Porodí syna a dáš Mu meno Ježiš; lebo On vyslobodí svoj ľud z ich hriechov. 24 Keď sa Jozef prebudil zo sna, urobil, ako mu prikázal anjel Pánov: prijal svoju ženu.

Matúš 1, 16 +18-21 +24

PIATOK PO 2. PÔSTNEJ NEDELI

ZA POVOLANIA V CIRKEVNOM ZBORE

Čujte iné podobenstvo! Bol človek-hospodár, ktorý vysadil vinicu a ohradil ju, vykopal v nej lis, vystavil vežu, vinicu prenajal vinohradníkom a odcestoval. 34 Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby mu prevzali úrodu. 35 Ale vinohradníci pochytali sluhov, jedného zbili, iného zabili a iného ukameňovali. 36 Poslal zase iných sluhov, a to viac ako predtým, ale aj tým urobili podobne. 37 Konečne poslal k nim svojho syna mysliac si: Budú sa ostýchať môjho syna. 38 Ale vinohradníci, keď uvideli syna, povedali si: Toto je dedič; poďte, zabime ho a privlastníme si jeho dedičstvo. 39 Chytili ho teda, vyhodili z vinice a zabili. 40 Čo urobí pán vinice tým vinohradníkom, keď príde? 41 Povedali Mu: Zlých zle zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu svojím časom budú odovzdávať úrodu. 42 Riekol im Ježiš: Či ste nikdy nečítali v Písmach: Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa uholným kameňom; Pán to urobil a je to divné v našich očiach! 43 Preto vám hovorím, že odníme sa vám kráľovstvo Božie a dá sa národu, ktorý bude prinášať jeho ovocie. 44 Kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho ten (kameň) padne, rozdlávi ho. 45 Keď veľkňazi a farizeji počuli tieto Jeho podobenstvá, porozumeli, že hovorí o nich. 46 A usilovali sa zlapať Ho, lenže sa báli zástupov, lebo (tieto) Ho pokladali za proroka.

Matúš 21, 33-46

 

 

2.pôstna večiereň – 20.3. 2025

Text: Nehemiáš 4, 1 – 5

1 Keď sa Sanballat a Tobija, ako aj Arabi, Ammónčania a Ašdóďania dopočuli, že obnova hradieb Jeruzalema postupuje a že sa začali zapchávať trhliny, veľmi sa nazlostili. 2 Všetci spolu sa sprisahali, že pôjdu bojovať proti Jeruzalemu a že v ňom spôsobia zmätok. 3 Modlili sme sa k svojmu Bohu a na obranu pred nimi sme vo dne i v noci stavali proti nim stráž. 4 Vtedy Júdovci hovorili: „Ochabuje nosičova sila, ruín je priveľa a my nevládzeme dobudovať hradby.“5 Naši protivníci hovorili: „Nič nebudú vedieť, nič nezbadajú skôr ako prídeme medzi nich, pobijeme ich a zastavíme prácu.“ 

KÁZEŇ.

Nehemiášova modlitba a predstava, či túžba, že sa vráti do Jeruzalema sa naplnila. Boh obmäkčil kráľovi srdce a nielen že ho pustil, ale mu aj dal všetko potrebné. A tak sa začala obnova múrov. V tretej kapitole máme zoznam pracovníkov, ktorí sa zapojili podľa rodín a bolo ich veru dosť. To mi pripomenulo naše brigády, keď tiež zapisujeme, kto sa zúčastnil, aby to zostalo pre budúce generácie ako memento, že nemajú zabúdať na svoju cirkev. No na konci tretej kapitoly počujeme o iných túžbach než zveľaďovať a pomáhať. Na scénu prichádza odpor nepriateľov. Istý Moábčan Sanballat a Ammónčan Tóbija sa dopočuli o znovubudovaní hradieb a veľmi ich to zamrzelo, dokonca vzplanuli hnevom. Pred svojim vojskom sa im začali posmievať. Oba národy Moáb aj Ammón pochádzajú z Lóta, Abrahámovho synovca a praotca židovského národa. Boh dal Lótovým potomkom pôdu rovnako ako Abrahámovým a Izraeliti rešpektovali hranice, ktoré im Boh určil. Keď však Izraeliti putovali púšťou do zasľúbenej zeme, Moábčania a Ammónčania sa Izraelu postavili a nepomohli mu. Boh preto jasne rozlišoval medzi svojím ľudom a ľudom z týchto národov. Nebolo teda prekvapením, že hlavný odpor proti obnove jeruzalemských hradieb pochádzal od Moábčana a Ammónčana. Títo ľudia nenávideli Židov kvôli konfliktom, ktoré medzi nimi prebiehali po celé generácie, a naďalej im odporovali, hoci ich práca bola výslovne povolená a chránená vtedajšími vládnucimi orgánmi.

Ako sme počuli v dnešnom texte, tak do odporu sa zapojili aj Arabi a Ašdóďania. Keď videli, že práce postupujú, trhliny v múroch sú zapchaté, ľudia dostali chuť pracovať na spoločnom diele, veľmi sa nazlostili a rozhodli sa, že pôjdu proti nim bojovať. Pôjdu bojovať proti Jeruzalemu a spôsobia v ňom zmätok.

Milí b. a .s, Nehemiáš tieto podrobnosti zapísal zámerne. Malo to viacero dôvodov. Isteže ako história pre budúce generácie, možno aj nejaké dôvody „pre istotu“ a určite preto, aby si každý, kto žil vtedy a aj teraz a počuje to, uvedomil, že odpor voči Božiemu dielu nie je dôvodom, aby sme prestali pracovať.

Keď sa Boží ľud pustí do práce na Božom diele, vždy sa stretne s nejakým odporom. Najväčším odporcom je sám satan, ktorý sa stavia proti Bohu a Jeho verným. Ako zlý duch neraz navádza aj spomedzi ľudí tých, ktorí odporujú, stavajú sa proti dielu, ktoré ostatní konajú a je to prirodzené. Sám Ježiš o tom hovoril a nesľuboval svojim nasledovníkom, že to bude ľahké. Pán Boh ani v dnešných časoch neodstraňuje všetok odpor voči sebe a svojej vôli. Odpor nie je znakom, že Boh mlčí, nekoná, nezaujíma sa, alebo že nemá veci pod kontrolou. Odpor môže byť pre nás niečo dobré a užitočné, pretože nás vedie k väčšej závislosti od Boha. Tak to bolo aj pri obnove Jeruzalemských hradieb. Ľudí to zomklo k väčšej zodpovednosti a začali konať novým štýlom – modlili sa a na obranu pred nepriateľmi začali strážiť svoje hradby vo dne i v noci. Zapojili sa do aktívneho boja proti nepriateľovi v modlitbe a v stráži. A to je reálna situácia, ktorá nám pomáha vnímať aj náš osobný život, ktorý by mal byť založený aj na modlitbe, ale aj na ostražitosti a bdení. Tak ako to napísal aj apoštol Peter, lebo diabol obchádza ako revúci lev, hľadajúc, koho by zožral.

Pre stavajúcich, pracujúcich  výsmech nebol pomocou, a keď počuli, koľkým vadí práca na obnove hradieb, mohli sa zľaknúť a vzdať to. Podriadiť sa väčšine, sile, moci. Ustúpiť. Ale práve preto, aby tak neurobili, potrebovali Nehemiáša a ďalších, ktorí ich povzbudzovali, ťahali ich hore vo viere, dávali nádej na každý deň, posilňovali ich, aby vládali aj pracovať, aj strážiť.

Milí b. a s., a toto potrebujeme aj my. Na jednej strane počuť slová povzbudenia a na druhej strane povzbudzovať druhých. Je to vo chvíľach, kedy aj my čelíme odporu. Odpor prichádza k nám každý deň, keď sme navádzaní Božím nepriateľom stavať sa Bohu chrbtom. Teraz v pôstnom období si to môžeme oveľa viacej uvedomovať aj to aj preto, keď vidíme Nehemiáša a pracovníkov na obnove hradieb. Vidíme to aj v tom, že nás už kadečo pokúša, aby sme robili, sústredili sa na nepodstatné a tým strácali čas, ktorý máme venovať nášmu Pánovi. Sústrediť sa na to, čo sa udialo počas Veľkej noci, skúmať sa, dovoliť Bohu, aby nás menil. Odpor prichádza ku nám už v našich myšlienkach, hneď zrána, kedy premýšľame, ako prežiť deň a práve preto sa máme aj my skláňať pred Bohom v modlitbách a máme bdieť, strážiť si svoje hradby. Strážiť svoje srdce pred všetkým, čo by mohlo v ňom nanovo spôsobiť trhliny – lásku, lebo tak veľmi rýchlo vyprchá, záujem o veci Božie, lebo nás akákoľvek – niekedy aj maličkosť – tak rýchlo odvedie preč. Strážiť si svoj čas počas týchto dní, ale aj potom, aby sme ho nepremárnili a žili podľa Božej vôle. To všetko môžeme v Ježišovi Kristovi, ktorý nás už prv uspôsobil na to, aby sme to dokázali.

To, čo si aj dnes môžeme uvedomiť, je Božia vernosť. On začal a aj pomôže dokončiť v nás dobré dielo a skrze nás budovať svoje kráľovstvo pokoja na zemi. Boh nám dá potrebných síl, aby sme zvládli aj toto pôstne prípravné obdobie tak ako to potrebujeme. On bude stáť za nami, ako to zasľúbil a to až kým sa nenaplní celá Jeho vôľa.

Milí b. a s., nezáleží na tom, kto je proti nám, kto stojí v opozícii všetkému, čo chceme na Božom diele konať, alebo keď chceme budovať svoj život viery. Pán Boh má všetko vo svojich rukách. Možno neodstráni odpor hneď, ale určite bude stáť pri nás a s nami, na našej strane. Dá nám potrebnú vytrvalosť  a našou úlohou je pokračovať, dôverovať Mu a brániť sa určitým spôsobom. Aj o to môžeme prosiť, aby nám Pán Boh dával potrebnú múdrosť, ako sa chrániť, ako chrániť svoju rodinu, svoje povolanie, svoj život, čas, myšlienky, slová a skutky pred útokmi nepriateľa. Nech nám je Boh milostivý!                                                                                               Amen.