Text: Ján 12, 1 – 8
1 Šesť dní pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde býval Lazár, ktorého vzkriesil z mŕtvych. 2 Pripravili Mu tam pohostenie a Marta posluhovala; Lazár bol medzi tými, ktorí s Ním stolovali. 3 Tu Mária vzala funt pravej, veľmi drahej nardovej masti, pomazala Ježišovi nohy a poutierala Mu ich svojimi vlasmi. A dom sa naplnil vôňou masti. 4 Tu sa jeden z Jeho učeníkov, Judáš Iškariotský, ktorý Ho mal zradiť, opýtal: 5 Prečo nepredali túto masť za tristo denárov a nedali ich chudobným? 6 Ale to nepovedal preto, že by mu šlo o chudobných, ale preto, že bol zlodej, a keďže bola pokladnička u neho, brával z toho, čo do nej vkladali. 7 Ježiš mu však riekol: Nechaj ju, nech to zachová na deň môjho pohrebu! 8 Veď chudobných vždy máte medzi sebou, ale mňa nemáte vždy.
KÁZEŇ.
Milí b. a s., tak ako sa my blížime k sviatkom Veľkej noci, tak aj postupne sledujeme cestu Pána Ježiša na kríž. Dnešný text nám približuje udalosť, ktorá sa stala týždeň pred Jeho smrťou. Pomazanie Ježiša v Betánii.
V Betánii bol Pán Ježiš viackrát. Je to mesto blízko Jeruzalema, kde bývali Jeho priatelia. Trojica súrodencov – Lazar, Mária a Marta. Aj teraz pred sviatkami sa u nich Ježiš zastavil so svojimi učeníkmi. Na Jeho počesť pripravili hostinu.
Evanjelista Ján akoby len v poznámke spomenul, že to bol ten Lazár, ktorého Ježiš vzkriesil z mŕtvych. Na ňom sa vyjavila sláva Božia a ukázala moc, ktorú mal Ježiš, keď ju prejavil aj nad smrťou. Jednou krátkou vetou je napísané, že Marta posluhovala. Opäť sa ujala úlohy, ktorú si tak dokonale osvojila, a ktorá ju napĺňala, keď mohla takýmto spôsobom prejaviť lásku. A opäť tu vidíme Máriu ako tú, ktorá si všíma iný rozmer Ježišovej návštevy, než len priateľského posedenia a porozprávania sa. Jej duša cíti, že musí urobiť niečo, s čím možno nebudú všetci stotožnení. Aj kedysi predtým bol raz u nich Ježiš a Marta sa trápila s obsluhovaním, Mária pokojne sedela Ježišovi pri nohách a počúvala Ho. Aj vtedy vedela, čo má urobiť a čo je dôležité. Aj vtedy si vybrala správny podiel, ako jej povedal Ježiš.
Teraz ide o niečo trochu iné, ale predsa dôležité. Vzala funt / asi štvrť kila/ pravej nardovej masti, Ján zdôrazňuje veľmi drahej nardovej masti a pomazala ňou Ježišove nohy. Potom Mu ich poutierala vlasmi.
Nardová masť sa dovážala z Indie a bola drahá aj preto, že sa získavala extrakciou z koreňa určitej konkrétnej rastliny. Hodnota takéhoto množstva nardovej masti, ktorou Mária pomazala Ježišovi nohy, bola okolo 300 denárov, čo bola mzda pracovníka za celý rok. Dnes by to mohlo byť zaokrúhlene nejakých 12 000€ aj viac. Z ľudského pohľadu, aký nám predstavil Ján skrze učeníka Judáša, to bola veľká strata a zbytočnosť. V jeho kalkulácii sa mohlo radšej tých 300 denárov, za ktoré by masť predali, použiť na iné účely, pomoc chudobným, ktorých tam bolo skutočne dosť. Keby Ján nebol napísal o Judášovom charaktere, a text by sa skončil pri jeho výčitke Márii, mohlo by sa nám zdať, že zmýšľal správne. Jeho zbožné slová o láske k chudobným by nás isto presvedčili, že má pravdu. Ale Ján hneď vysvetlil, o čo Judášovi išlo. V jeho srdci vôbec neboli túžby po pomoci chudobným. Ján ho označil za zlodeja, ktorý si brával z pokladničky a míňal spoločné peniaze na svoje účely. Okrem toho mu to mohlo byť úplne jedno, na aký účel rodina Lazara, Marty a Márie minie túto hodnotu v nardovej masti. Veď nikto okrem neho, teda ani Lazar, ani Matra nepovedali ani slovo o tom, že by im to bolo ľúto dať pre Ježiša. Aj to, že pripravili pohostenie, svedčí o tom, že boli obetaví a prajní.
Judáš vyčítal nerozumnosť tejto rodine a chcel im radiť, ako majú nakladať so svojim majetkom, čím im vlastne vyčítal prejav lásky voči Ježišovi. Lebo tento prejav lásky Márie bol činom prejavujúcim úctu k svojmu Pánovi, konaním skrze akési nutkanie urobiť niečo, čo bude dôležité a čo už nebude možné urobiť neskôr. Ktovie ako to všetko vlastne vnímala Mária, či tomu aj rozumela tak, ako to môžeme už vnímať my z odstupom času?
Pán Ježiš tomu rozumel a prijal tento prejav jej lásky a úcty. Vedel, že už o pár dní sa budú diať hrozné veci a nastane úplný obrat voči Nemu. Vedel, že tento čin Márie je príkladom správneho postoja a duchovného vnímania Jeho osoby. A na Judášovu poznámku, že sa masť mohla predať a peniaze rozdať chudobným, odpovedal: „Chudobných vždy máte medzi sebou.“ Inými slovami povedal, že činov lásky môžu počas svojho života vykonať ešte veľmi veľa, pretože tento svet na to ponúka veľa príležitostí. Lásky nikdy nie je dosť a je tak mnoho tých, ktorí ju stále potrebujú.
Milí b. a s, v tomto texte je viacero vecí, ktoré sa aj nás dotýkajú. Keď Ján píše, že táto udalosť sa stala 6 dní pred Veľkou nocou, tak to nám pripomína skutočnosť, kedy bol nachystaný, pripravený a do domácnosti privedený baránok, ktorého potom počas Veľkej noci obetovali. Starali sa o neho, s láskou sa mu venovali, vytvorili si za krátky čas určitý vzťah k tomuto zvieraťu a potom ho museli obetovať. Nebolo to z nijakých divných motívov, ale preto, aby si uvedomili, ako veľmi ich Boh miluje. Ak im bolo po tých šiestich dňoch ľúto zvieraťa, ako veľmi ľúto muselo byť Bohu, keď mal obetovať svojho vlastného Syna pre ľudskú neposlušnosť, hriech, spupnosť, ľahostajnosť, pýchu a pod. A ako veľmi ľúto bolo Bohu, že človek, ktorého Boh z lásky stvoril, sa odkláňa od Božích ciest, nerešpektuje Božiu dobrú vôľu pre seba, stále je nespokojný s Božím konaním vo vojom živote, túži po slobode a pritom sa zamotáva do vlastného otroctva zlého.
Ďalej vidíme Judáša. On môže byť v každom z nás. Je to vtedy, keď naše slová nie sú v súlade s našim srdcom a konaním. Neraz pravé motívy zakrývame zbožnými slovami, a tie sa potom stávajú len pokryteckými frázami, pretože vnútro obsahuje niečo iné. Pán Boh nás dokonale pozná. On vie o všetkom. Hľadí do hĺbky nášho srdca a záleží Mu na nás. Chce, aby sme boli iní. Nie ako Judáš. A keď sa aj stane, že nás hneď nepotrestá, čas všetko prinesie. Nie je to len prísna výstraha, aby sme boli vystresovaní a znechutení, lebo vieme, aké je to ťažké, ba nemožné žiť v dokonalosti podľa Božej vôle. Ale je to výzva od Toho, ktorý nás miluje, aby sme chceli žiť v pravde, lebo On je Pravda. A pravda nás na jednej strane odhalí, ale aj pomôže vyslobodiť.
To tretie, čo si dnes chceme všimnúť, je ukážka toho, za čo nám stojí Ježiš a ja by som ešte pridala, za čo nám stojí cirkev. Cirkev je telo Kristovo.
Mária bola ochotná dať to najdrahšie. Na prvom mieste v jej živote bol Ježiš. Nardová masť sa používala na pomazanie kráľov. A týmto činom Mária ukázala, že je ním Ježiš. Duchovne v Ňom videla svojho Mesiáša a Záchrancu, a preto jej nebolo ľúto dať tak veľa z ľudského pohľadu.
V pôstnom čase by sme sa mali zamýšľať aj nad touto otázkou. Čo dávame Ježišovi? Resp. čo Mu vraciame a čím prejavujeme svoju úctu a lásku k Nemu? Úprimne, nám je niekedy zaťažko vrátiť Mu aspoň niečo. Svoj čas, svoje myšlienky, svoj život v tom zmysle, že Ho budeme nasledovať, učiť sa od Neho, mať v srdci viac lásky k ľuďom, byť tam, kde sa o Ňom hovorí, byť aktívni a pod., a samozrejme do toho spadajú aj tie hmotné veci.
Milí b. a s., v tomto príbehu nám Ján predstavuje viacero osôb a ukazuje nám, ako si cenia Ježiša, aký majú k Nemu vzťah a čo sú ochotní dať alebo nedať. Momentálne je Pán Ježiš v nebesiach, ale Jeho cirkev tu žije. V nej máme príležitosti prejaviť svoju lásku a úctu k Pánovi cirkvi, lebo cirkev je Jeho.
Premýšľajme, ako by sme vedeli urobiť možno ešte viac, a tak kráčať v Jeho šľapajach. Urobiť veci tu a teraz, lebo nevieme, či ešte budeme mať na to príležitosť.
Amen.
