Skutky apoštolov 3, 1 – 10
1V modlitebnú hodinu o tretej popoludní vystupovali Peter a Ján do chrámu. 2Práve priniesli muža, chromého od narodenia, ktorého každý deň kládli ku chrámovým dverám, takzvaným Krásnym, aby si pýtal almužnu od tých, čo vchádzali do chrámu. 3A ten, keď videl Petra a Jána vstupovať do chrámu, prosil si od nich almužnu. 4Peter a Ján zahľadeli sa uprene na neho a povedali: Pozri na nás! 5I podíval sa pozorne na nich, lebo dúfal, že dostane niečo od nich. 6I povedal mu Peter: Striebra, zlata nemám, ale čo mám, to ti dávam: v mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď! 7Nato ho chytil za pravú ruku a zodvihol. A hneď zmocneli mu nohy a kĺby, 8takže vyskočil, postavil sa na nohy, chodil a vošiel s nimi do chrámu, chodil poskakujúc a chváliac Boha. 9A všetok ľud videl, ako chodí a chváli Boha. 10I poznali ho, že je to ten, čo sedával pri chrámových Krásnych dverách a prosieval o almužnu; a zachvátil všetkých údes a vytrženie nad tým, čo sa s ním stalo.
KÁZEŇ.
Keď Pán Ježiš vstupoval na nebesá, dal svojim učeníkom posledné inštrukcie, ale zároveň ich vystrojil mocou, akú mal On sám. Moc uzdravovať, vyháňať démonov, konať rôzne divy a zázraky v mene Božom. Skutky apoštolov nám zachytávajú, čo konal Pán Boh skrze apoštolov. Počuli sme to aj v dnešnom texte.
Celý príbeh sa odohráva pri dverách chrámu Božieho, tzv. Krásnych. Pekná symbolika, ak to tak chápali. Lebo krása môže byť vonkajšia, ale aj vnútorná. A tie dvere mohli byť naozaj krásne svojim zovňajškom, dielo šikovného majstra, ktorý ich vyrobil, veď celý chrám bol nádherný. Ale krásne na nich bolo aj to, že sa cez ne človek dostal do chrámu. Tam, kde sa stretáva s Bohom, počúva Jeho slovo, oddýchne si, zanechá všetko za sebou a vstúpi do nového časopriestoru.
Židia zachovávali tri modlitebné chvíle: o 9:00h, o 15:00h a večer pri západe slnka. V týchto časoch mnohí chodili do chrámu a modlili sa tam. A chodili práve cez Krásne dvere.
Pre jedného človeka, chromého od narodenia, boli tieto dvere miestom prežitia. Každý deň ho k nim posadili a tam si pýtal almužnu, aby mal z čoho žiť. Mať z čoho žiť znamená mať naplnené základné potreby. Teda mať toľko prostriedkov, aby bolo na jedlo, oblečenie a strechu nad hlavou. Alebo mať dostatok zdravia, aby si človek mohol dopestovať, či dochovať pre obživu. Ale tento človek nemal ani jedno ani druhé, pretože čo mohol chromý človek v tej dobe robiť? Jedine žobrať. Nebol zabezpečený sociálnym systémom, ani ho nevzali do domova dôchodcov či sociálnych služieb. Nemal možnosť chodiť do stacionára, lebo nič také vtedy neexistovalo. Keďže nevieme, či mal nejakú rodinu, ťažko povedať, kto ho nosil každý deň ku chrámovým dverám, ale jednoducho ho tam vždy priniesli. Aj takýmto spôsobom sa o neho postarali, dá sa povedať kolektívne, pretože jedni ho priniesli a odnášali domov a tí ostatní, čo išli do chrámu, poskytli mu almužnu. Jeho život by bol zrejme pokračoval takýmto spôsobom, keby jedného dňa neprišli do chrámu apoštolovia Peter a Ján.
Ako obvykle, aj teraz si pýtal almužnu. Vytrhla by ho z biedy na deň – dva, pomohla prežiť, aby si zadovážil jedlo a to najnutnejšie. Ale bol odkázaný na láskavosť a milosrdenstvo ľudí prichádzajúcich do chrámu. A vieme, že to býva niekedy ťažké, lebo nie každý bol naklonený k takejto pomoci, hoci v Božom zákone čítame, že boli povinní postarať sa o vdovy a siroty, či chorých a chudobných. Tá starostlivosť však bola väčšinou vypočítavo vtesnaná do tohto najnutnejšieho a nič viac. Takže tento chromý človek ako aj ďalší sa nielenže nepohol sám zo svojho miesta, kam ho každý deň posadili, ale nemohol sa pohnúť ani v živote.
Čo sa teda stalo, keď vstupovali do chrámu Peter a Ján?
Stalo sa to, k čomu ich Pán Ježiš poslal. Aby sa cez nich menil tento svet; aby sa menil život jednotlivcov i celej spoločnosti. Keď chromý od nich pýtal almužnu, povedali mu síce, že ho nevedia podporiť, keďže nepatrili k majetný ľuďom, ale s radosťou mu odovzdali to, čo mali. Slovo Božie, ktoré je mocné. A v mene Ježiša slovom Božím rozkázali, aby sa postavil na nohy a chodil. To sa aj udialo. Chromý pocítil, ako mu zosilneli nohy a kĺby a začal chodiť. Týmto zázrakom dostal tento nemenovaný chromý človek šancu na nový život.
Milí b. a s., nebol to jediný prípad zázračného uzdravenia človeka, ktorému nikto nevedel pomôcť. Tak ako Pán Ježiš mnohých uzdravil, tak podobne robili aj Jeho učeníci, apoštolovia.
Božie slovo je mocné. Pán Boh svojim slovom stvoril celý tento svet, dal do pohybu všetko vo vesmíre a na Jeho slovo sa dodnes dejú mnohé veci. Nerozumieme tomu a nedokážeme to pochopiť našim rozumom. Jediné, čo môžeme, je veriť, že to tak bolo a že aj dnes sa dejú výnimočné veci v našom svete.
Otázka pre nás dnes je, ako je to s darom reči, s našim slovom, ktoré vychádza z našich úst? Čo s ním robíme, ako ho využívame k dobrému? Kedy sme naposledy použili slovo k budovaniu, k uzdraveniu niekoho, k odovzdaniu posolstva o Pánovi Ježišovi, aby aj druhí mohli spoznať svojho Záchrancu a Spasiteľa?
V našom príbehu išlo o telesné uzdravenie. Ale neraz za telesnými neduhmi stojí práve duševná nepohoda, vnútorné zranenia, ktoré si prenášame do budúcnosti a práve tam potrebujeme uzdraviť. Potrebujeme počuť tie isté slová, ktoré povedal Peter: Vstaň a choď. A to všetko v mene Ježiša Krista Nazaretského.
Vstať potrebujeme v živote nielen vtedy, keď sme chorí telesne. Vstať a zanechať za sebou všetko nevyliečené potrebujeme aj duševne a duchovne. A aj v tom nám pomáha Božie slovo, ktoré nás povzbudzuje, že na tento boj a na toto uzdravenie nie sme sami.
My často krát prosíme o almužnu, aby sme nejako prežili tento život. Chceme vyriešiť nejaký svoj problém. Almužna, to sú tie materiálne veci, o ktorých si myslíme, že nás vytrhnú z našej biedy. Sú to naše očakávania
porovnateľné s tým, čo ponúka tento svet. Je to obživa, ktorá nás nasýti na chvíľu, ale potom opäť príde hlad a smäd.
Božie slovo nám ponúka omnoho viac. Posilňuje naše ochabnuté nohy a kĺby, ktoré sú zaťažené rozličnými starosťami o život, aby sme dokázali vstať a putovať ďalej. Pán Ježiš nám ponúka nový život. O tomto živote čítame v Božom slove a môžeme ho každý deň žiť s Tým, ktorý má moc. A tým sa môžu premieňať nielen naše životy, ale aj naše slová, aby sme nimi menili tento svet.
Milí b. a s., aj dnes dostávame ponuku od nášho Pána. Aj dnes nám hovorí: „Vstaň a choď.“
Pridajme sa k tým, ktorí sa budú tešiť z uzdravenia skrze Božie slovo, žasnime nad tým, aké predivné skutky koná Boh v našom živote, hoci niekedy na ne musíme dlhšie čakať. A nadovšetko ďakujme Pánu Bohu za to, že Jeho slovo je mocné nielen v tomto svete, ale aj v našom osobnom živote.
Amen