Text: 1.Korintským 10, 1 – 13
1Nechcem však, bratia, aby ste nevedeli, že naši otcovia všetci boli pod oblakom, všetci prešli morom, 2všetci boli pokrstení v Mojžiša v oblaku a mori, 3všetci jedli ten istý duchovný pokrm 4a všetci pili ten istý duchovný nápoj, pili totiž z duchovnej skaly, ktorá šla za nimi, a tou skalou bol Kristus: 5ale vo väčšine z nich nemal Boh zaľúbenia, lebo zahynuli na púšti. 6A toto stalo sa (výstražným) príkladom pre nás, aby sme neboli žiadostiví zlého, ako aj oni boli; 7ani nebuďte modloslužobníkmi, ako niektorí z nich, ako je napísané: Posadil sa ľud, aby jedol a pil, a vstali, aby sa zabávali; 8ani nesmilnime, ako niektorí z nich smilnili, a padlo ich za deň dvadsaťtritisíc; 9ani nepokúšajme Pána, ako (Ho) niektorí z nich pokúšali, a zahynuli od hadov; 10Ani nereptajte, ako niektorí z nich reptali, a zahynuli od zhubcu. 11Toto sa im prihodilo ako príklad, a nám, ktorých zastihol koniec sveta, je to napísané na výstrahu. 12A tak, kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol.13Pokušenie, ktoré vás zachvátilo, je len ľudské, ale Boh je verný, On nedopustí pokúšať vás nad možnosť, ale s pokušením spôsobí aj vyslobodenie, aby ste ho mohli zniesť.
KÁZEŇ.
Milí b. a s., téma dnešnej nedele je prezieravá múdrosť. Budeme sa teda zamýšľať nad múdrosťou, ktorá nie je len taká „obyčajná“, ale je v každom ohľade iná.
Keď hovoríme o múdrom človeku, tak v prvom rade máme na mysli to, že veľa vie a pozná. Má vedomosti a skúsenosti zároveň, má všeobecný prehľad, vie sa zapojiť do akéhokoľvek rozhovoru a v živote sa dosvedčuje ako ten, kto koná rozumne. V staroveku považovali takéhoto človeka za mudrca, ba dokonca za filozofa, keďže túžil po múdrosti; poznávaniu a učeniu sa venoval čas i svoje prostriedky. A predsa nemusí byť múdry podľa Božej predstavy a z pohľadu Biblie.
Za múdreho človeka je považovaný aj ten, kto koná na základe tzv. zdravého sedliackeho rozumu. Vie si poradiť temer v každej životnej situácii a nedá sa len tak ľahko prekabátiť. Vie si – ako sa hovorí – spočítať veci a nejde strmhlav do všetkého, čo sa mu naskytne. Ale ani takýto človek ešte nemusí byť múdry podľa kritérií Božieho slova.
Aká je teda tá prezieravá múdrosť, o ktorej chceme dnes uvažovať, a ktorú nám predstavuje v liste do Korintu apoštol Pavol?
Múdrosť podľa Biblie v sebe zahŕňa uvedomenie si svojej pozície pred Bohom, pochopenie toho, že bez Boha som večne stratený a je to aj snaha prispôsobiť svoj život Tomu, v Koho verím. Čiže biblicky múdry človek svoj život vníma nielen z tohto časného hľadiska, kedy sa snaží jednať tak, aby sa tu mal dobre, ale myslí aj na večnosť a na život sa pozerá z tohto uhla pohľadu. Je to pochopenie toho, čo je v Božom slove napísané, bázeň pred Bohom a snaha žiť život podľa Božích pravidiel.
Prezieravá múdrosť je schopnosť vopred zvážiť a odhadnúť dôsledky a teda aj budúcnosť svojho konania, odhaliť možné nástrahy a vyhnúť sa im, či ich prekonať. Takýto človek je zrelý nielen vekom, ale aj po duchovnej stránke, čo je zrejmé na jeho živote.
Dnes sa chceme pýtať, kde získať takúto múdrosť, aby sme sa počas života vyhli zbytočným problémom, nespôsobovali ťažkosti ani sebe ani druhým, neboli na obtiaž rodine či spoločnosti, v ktorej žijeme, ale najmä nestratili večný život?!
Darcom takejto múdrosti je sám Boh a takúto múdrosť dáva skrze Ducha Svätého, ktorý premieňa srdce človeka, aby bolo schopné poddať sa Bohu a dať sa viesť. Ale na druhej strane je to aj naša aktivita, že chceme, prijímame, nevzpierame sa, ale v pokore sa poddávame Bohu vo všetkom. Nie preto, aby sme boli ovládaní, ako to často ľudia vnímajú, ale aby sme boli vedení v dobre a vedení do cieľa, ktorý máme pred sebou a ktorému sa nevyhne nikto. V podstate je to podobne, ako keď rodič vedie a učí svoje dieťa, aby sa dokázalo raz postaviť na vlastné nohy a vedelo, ako má žiť. Nie je to z túžby ovládať dieťa, ale dať mu to dobré, na čom má budovať ďalej život.
Milí b. a s., keď apoštol Pavol písal do Korintu, tiež mu išlo o niečo podobné, aby kresťanov v tomto pomerne veľkom meste usmernil, pretože na nich číhali mnohé pokušenia, ktoré by ich mohli odviesť od viery a oni by sa vrátili do starého spôsobu života, ktorý žili mnohí z nich ako pohania, teda ľudia, ktorí uctievali bôžikov vyrobených z kameňa a dreva. Keď uverili v Ježiša Krista, nastúpili cestu, ktorá ich mala doviesť do večného života a Pavol túžil po tom, aby na tejto ceste vytrvali.
Zároveň v kresťanskom spoločenstve boli aj Židia, ktorí však uverili v Pána Ježiša, ale tiež mohli upadnúť do hriechov, veď žili vo svete plnom pokušení. Preto im Pavol pripomenul ich predkov, ktorých Boh skrze Mojžiša vyviedol z otroctva v Egypte, ale oni sa stále v srdciach vracali späť, lebo cesta púšťou prinášala so sebou rôzne skúšky a oni neboli dostatočne vyzretí duchovne, a tak neustále reptali a konali, čo sa Bohu nepáčilo.
Pavol konkrétne vymenoval základné hriechy, ktorých sa dopustili a pre ktoré zahynuli. Sú to: žiadostivosť po zle, modloslužba, smilstvo, provokácia a reptanie. Presne tak sa správali tí, ktorých chcel Boh priviesť do Zasľúbenej zeme. Ak trochu poznáme dejiny izraelského národa, teda najmä obdobie, kedy žil Mojžiš, vieme aj o konkrétnych udalostiach, ktoré sa stali. Poviem len jednu, tú o hadoch, lebo aj v našom kostole máme nakreslených hadov na ohrádke, kde kľakáte pri Večeri Pánovej, sobáši a konfirmácii.
Keď Izrael putoval po púšti, zmalomyseľneli, rúhali sa voči Mojžišovi a voči Bohu a prišiel trest v podobe ohnivých hadov, teda nejakých hadov, ktoré boli jedovaté a po uštipnutí nimi človek zomrel. Nadávanie na Pána Boha, neustála nespokojnosť a tým aj rúhanie sa voči Božej vôli priniesla smrť. Mojžiš sa modlil za ľud a prosil Boha, aby ich oslobodil od hadov. A tak Boh prikázal Mojžišovi, aby zhotovil medeného hada, vyložil ho na palicu a kto bol uštipnutý, mal sa naň pozrieť a vyzdravel.
To je predobraz Pána Ježiša Krista a nášho stavu, v ktorom sa veľmi podobáme Izraelcom v tom, že hrešíme, ale keď sa v pokání obrátime k Nemu, odpúšťa nám a zachraňuje nás pred trestom. Preto keď sa aj pozeráme na ohrádku a vidíme vlnité čiary, myslíme na Toho, ktorý nás očisťuje od každého hriechu, robí nás spravodlivými pred Bohom a zachraňuje nás nielen v časnosti, ale aj pre večnosť. Príchodom Pána Ježiša a následne Jeho smrťou, vzkriesením a vstúpením na nebesá sa začala doba konca. Vieme, že On môže prísť kedykoľvek. A nielen to. Za posledné týždne sme svedkami toho, že aj my môžeme odísť kedykoľvek z tejto časnosti do večnosti, lebo nepoznáme deň ani hodinu svojho odchodu. A preto by sme mali byť prezieravo múdri v tomto živote, nenechávať si vieru a s tým spojené všetko ostatné na poslednú chvíľu, ale v pokore pred Bohom žiť tak, ako to od nás Pán Boh žiada. Lenže to sa nedá bez toho, aby sme počúvali Božie slovo a žili v spoločenstve cirkvi.
Mnohí povedia, že Biblii nerozumejú. Verím, pretože nie je jednoduchá na pochopenie. Ani ja všetko neviem. Ale ten, kto túži po poznaní a teda aj prezieravej múdrosti, ten sa snaží využiť práve to, že sa môžeme stále slobodne stretávať a vzdelávať. V dnešnej dobe nie je problém sýtiť sa Božím slovom aj skrze modernú techniku, veď sú na to rôzne aplikácie, aj naša cirkev poskytuje každodenne zamyslenia nad Božím slovom, aby sme ním boli sýtení každý deň, tak ako sýtime svoje telá jedlom, aby dokázali a vládali fungovať. Apoštol Pavol vystíha kresťanov, aby neboli pyšní a neboli si istí sami sebou, svojou silou odolávať pokušeniam, alebo si o sebe mysleli, že sú dosť múdri, aby zvládli tento život sami. Kto stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol!
Milí b. a s., nebuďme si tak veľmi istí, že nás sa tieto veci netýkajú. Naopak. Týkajú sa nás osobne, bytostne a Boh sa nedá vysmievať. Aj my podobne ako Korintskí žijeme v dobe, ktorá možno má niektoré vymoženosti, ale je rovnako plná zla, nenávisti, rôznych tlakov spoločnosti, v ktorej žijeme a nie veľmi dobrých morálnych vzorov okolo nás, ktoré nás podnecujú k nesprávnym túžbam a my potom musíme zápasiť s pokušením rôzneho typu. Ani dnes to nie je ľahké, ba povedala by som ešte ťažšie, pretože do budúcna bude čoraz komplikovanejšie rozpoznať skutočnú pravdu a realitu od klamstva a vymysleného sveta.
Je však na nás, čo s tým urobíme. Všetci sme boli vyvedení k slobode v Ježišovi Kristovi, všetci sme pozvaní postaviť svoj život na skale, Kristovi, všetci sa môžeme v pokore poddať Pánu Bohu a učiť sa žiť podľa Jeho slova.
Božie slovo nás upozorňuje, aby sme získali Božiu prezieravú múdrosť a konali podľa nej. Mysleli nielen na tento život, čo budeme jesť a piť, ale aj na to, ako napokon skončíme. Pretože večnosť nie je večný život automaticky. Môže to byť aj večné zatratenie spred Božej tváre a večné zahynutie. Ako to bude s nami, záleží aj od nás, od nášho rozhodnutia, na ktorú stranu sa postavíme. Tak ako spomínal Pavol, aj predkovia sa rozhodli, ale žiaľ nesprávne a tak museli prijať aj trest. Poznáme to aj zo života, že našimi rozhodnutiami vytvárame svoju budúcnosť a to časnú i večnú.
Pred nami sa otvára ďalšie obdobie nášho života, dostali sme opäť tú istú ponuku od nášho Pána, kráčať s Ním týmto životom v múdrosti, pokore a bázni ku cieľu, ktorý nám určil: byť raz s Ním, v Jeho blízkosti a večne žiť v Jeho láske. Buďme prezieravo múdri a vykročme na cestu za Ním s Ním!
Amen.